Róbert Dyda
Lenivé tóny saxofónu ma vždy dostanú
Dusný letný podvečer. Obloha, na ktorej celý deň pálilo slnko, sa pozvoľna mení na mliečnu. Vo vzduchu cítiť letnú búrku. Námestie je plné ľudí. Neponáhľajú sa veľmi, veď komu by sa chcelo v tomto teple. Cítim sa zvláštne osamotený, lebo som ďaleko od domova, navyše nerozprávam tunajším jazykom. Moja angličtina mi tu príliš nepomáha. Zrazu sa ozve niečo známe. Ten tón je blízky a maznavý. Už sa necítim tak cudzo. Vzduchom sa šíri Summertime. Mladá saxofonistka nás oboch univerzálnym jazykom spojila v jedno.
