Tento sviatok bol typickou ukážkou dvojtvárnosti tých čias. Kým doma sme dostávali darčeky od Mikuláša, chystali čižmy do okna a dúfali, že v nich nebude ráno uhlie ale dobroty, tak v škole a práci sme oslavovali deda Mráza.
Treba priznať, že komunisti občas vedeli robiť veci na efekt. A tak sa 6.12 viezol Mikuláš na saniach s koňmi od Paláca pionierov a mládeže Klementa Gottwalda (čítaj prezidentského alias Grassalkovichovho) spolu so Snehulienkou vraj až z ďalekej Čukotky, aby zažal vianočný stromček. Sem tam sa dokonca konal aj vianočný karneval v PKO. Vianočné trhy sa v tej dobe ešte nekonali, nakoniec čo by sa tam asi tak predávalo. Rodičia v práci mávali "Posedenie pri jedličke", kde ak ste nejakému dedomrázovskému klonu zaspievali: "Tam rástla krasna jééédlička, kde šumel hustý hááááj", dostali ste z balíček cukríkov alebo ovocia. Samozrejme z fondu ROH, ktorý si zamestnanci tvrdo platili známkami.
Sladkosti a ovocie boli mikalášskou kapitolou samou o sebe. Vo velikánskom balíku z čeveného celofánu boli ukryté mandarínky, burské oriešky, figy, pelendrekové cukríky, turecký med, Pedro žuvačky v lepšom prípade Bajo alebo Káčer Donald s obrázkami a iné úžasné pochúťky, ktoré sa v obchodoch zjavili len na krátke obdobie a rodičia si ich poctivo odstáli, kým ich zohnali.
Ešte dlho po roku 89, keď som zazrel alebo lepšie povedané zavoňal mandarínky v obchode, okamžite sa mi vybavil mladší brat, ktorý veľmi rýchlo pochopil ako treba naložiť s úzkoprofilovým tovarom. Ak sa k nim dostal ako prvý, vždy ich rýchlo zjedol (občas aj tie, čo neboli jeho) s pádnym argumentom, aby mandarinkám nebola zima. Netuším, čo dnes evokuje mandarínková voňa v mladšej generácii, ale možno si po rokoch povedia: "Ááá, mandarínky, to bola septmebrová vianočná výzdoba v Tescu. Jáj deti moje, to boli časy, z leta sme rovno do Vianoc vhupli."
Červený celofán bol okrem iného aj mimoriadne dôležitou vyučovacou pomôckou. Bohvie ktorého ministerského úradníka napadlo, že učebnice sexuálnej výchovy musia byť upravené tak, aby kľúčové slová boli viditeľné len po priložení červeného papierika. Pod hrozbou päťky za predbiehanie výkladu súdružky učiteľky, sme poslušne odhaľovali tajomstvá, ktoré väčšina z nás aj tak poznala. Teda minimálne vo verbálnej rovine.
Časy sa naštastie zmenili, burské oriešky a iné dobroty už netreba zháňať pracne po celom meste a mrznúť pri tom na kosť. Avšak v niektorých ľuďoch zdá sa, ostalo napriek tomu zakorenené vedomie, že cez červenú optiku sa dopátrajú k správnym odpovediam.
