Ktovie, ktorý komunistický papaláš sa rozhodol preniesť túto čínsku tradíciu do naších krajín. Faktom však ostáva, že ako deti sme lampiónové sprievody obľubovali. Kým na prvého mája sme si mohli vyrobiť akurát tak mávatka alebo holubice mieru, lampióny poskytovali možnosť tvorivého realizovania sa.
A nebolo to len v rovine výberu lampiónu, ktoré mali rôzne tvary od harmoník až po guľaté "zemegule". Tradičný lampión svietil vo vnútri vďaka sviečke, lenže tá neraz spôsobila zhorenie lampiónu alebo dohorela skôr ako sa sprievod skončil. Ďaleko vyšší kredit mali lampióny s minižiarovkami napájanými z plochej baterky, ktorá bola čiernou izolačnou páskou prilepená a tyčku, na ktorej visel lampión. Tí, čo mali ešte aj vypínač, boli úplní králi.
Pravdupovediac nemám na všetky sprievody najlepšiu spomienku, lebo aj keď blikajúce svetlá vytvárali svojskú atmosféru a ohňostroje boli na tú dobu veľkolepé, neraz sme na sprievodoch riadne premrzli. V roku 1977 na 60 výročie VOSR som počas čakania na slávnostný prejav, pri vtedajšom moste SNP tak prechladol, že som sa zo zápalu pľúc liečil dva mesiace, z toho mesiac v nemocnici.
V novinách som zazrel, že v nedeľu sa má konať lampiónový sprievod v bratislavskej Karlovej vsi. Ak by som nerobil, aj by som naň zašiel. Možno práve preto, že nebude povinný a mohol by som si vychutnať atmosféru len pre radosť z vizuálneho pôžitku a nie ako hold nejakej pochybnej ideológii.
Na YouTube som našiel krátky klip o sprievode z roku 1963. Ponúkam ho pre tých čo to zažili aj pre tých, čo už našťastie nie. Ulica Obrancov mieru je dnešná Štefánikova a budova s logom dnes už neexistujúceho denníka Práca je Baťa na Dunajskej ulici.
