Ľudia, s ktorými môžem mlčať

Možno to poznáte. Rozprávate sa s priateľmi a aj keď nepreberáte zásadné filozofické otázky, ale len nesmrteľnosť chrústa, tak viete, že im môžete povedať všetko. Alebo s nimi len tak mlčať. Lebo ako hovorí jeden aforizmus : "Priateľ je človek, ktorý o nás vie všetko a má nás stále rovnako rád". Sú to stavy, keď sa vám zdá, že telepatia je možná.

Možno to poznáte. Nachádzate sa niekde s osobou, ktorá vám je blízka. Je jedno, či ste vo vnútri alebo von. Sami alebo v dave ľudí. Stačí tichý očný kontakt a všetko je jasné. Rozumiete si úplne dokonale bez akýkoľvek slov. Obaja viete, že letmý dotyk, úsmev ale aj smútok vypovedia viac ako príval slov. Všetko je nabité porozumením, mlčanlivé prechádzky, prozaické pozeranie televízie, pomalý slaďák, alebo výlet do prírody. To všetko sú chvíle, keď sa prejaví naplno sila vzťahu.

Sú veci, o ktorých sa dá len mlčať. Situácie, keď človek prežíva niečo nevýslovne krásne, alebo naopak nevýslovne smutné. Pretože žiadny tvor nedokáže byť voči druhému taký nežný alebo taký krutý ako človek. Je krásne mať v takom okamihu pri sebe niekoho podobného. Kto nepotrebuje veľké slová, aby pochopil. Kto nepotrebuje žiadne slová.

Rád sa rozprávam s ľuďmi a rád rozprávam. Napriek tomu si myslím, že pocit šťastia a istoty mi dodávajú práve tie okamihy mlčania.

Tak dovoľte, priatelia, trochu si tu s vami pomlčím.