Andromeda bola dcérou etiópskeho kráľa Cefea a kráľovnej Cassiopeie. Čakal ju zdanlivo pokojný život s hŕbou detí po boku dobrého manžela. Žiaľ jej matka bola na krásu svojej dcéry natoľko pyšná, že nepoznala mieru a vystatovala sa ňou na každom kroku. Až jedného dňa chválenkárstvom vyvolala hnev Posseidona ( bližšie nabudúce pri súhvezdí Cassiopeia), ktorý poslal morskú obludu, aby zničila etiópske kráľovstvo. Veštba jednoznačne rozhodla, že jediný spôsob, ako upokojiť morského boha, je obetovať Andromedu. A tak sa krásna princezná ocitla pripútaná reťazami o skalu, vydaná napospas oblude.
Našťastie pre ňu letel okolo Perseus na Pegasovi s hlavou Medúzy vo vreci. Pohľad do očí Gorgóny zmenil obludu na skalu. Keďže bol Diovým synom, tak sa Posseidon musel zriecť odplaty. Perseus dostal potom Andromedu za ženu a ako v správnej rozprávke mali spolu šesť detí a žili šťastne, až kým nepomreli. Podľa legendy ich synom bol Perses, prvý Peržan a ich vnučka Alkméne, matka najsilnejšieho človeka všetkých čias - Herkula.
Príbeh o Andromede má asi spojitosť s babylónskym mýtom Enúma Eliš o boji Marduka s dračou bohyňou Tiamat. Samotné meno Andromeda vzniko zrejme z gréckych slov andros - človek a medesthai - myslieť, čiže myslieť na muža. V iných kultúrach bola spájaná napríklad s bohyňou lásky a plodnosti Astarte (sumerská Ištar).
Súhvezdie Andromeda , ktoré patrí do tzv. Perseovej skupiny, susedí na oblohe s Cassiopeiou, Pegasom, Rybami, Trojuholníkom a Perseom. Ľahko sa identifikuje podľa priamky, ktorú vytvárajú jej najjasnejšie hviezdy. Andromeda spolu s Cassiopeiou a Pannou sú jediné tri "ženské" súhvezdia.
Alpheratz alebo Sirrah ( α Andromedae) - Hviezda kedysi patrila do súhvezdia Pegas a podľa toho získala aj svoje meno - Al Surrat al Faras - arabsky stred koňa. Je najjasnejšiou hviezdou súhvezdia. Biely obor je od nás vzdialený 97 svetelných rokov (sv. rok je dráha, ktorú prejde svetlo vo vákuu za rok, 1 ly = 9,46 bilióna kilometrov ).
Mirach ( β Andromedae) - červený obor, vzdialenosť 200 svetelných rokov. Meno súvisí pravdepodobne s arabským výrazom Al Mizar - pás okolo drieku.
Almak alebo Almach ( γ Andromedae) - Dvojhviezda vzdialená 356,46 svetelných rokov. Meno hviezdy vzniklo z arabského názvu Al Anak al Ard - dieťa zeme, malý predátor podobný jazvecovi.
Adhil (ξ Andromedae) - Oranžová hviezda, vzdialená 196 svetelených rokov. Názov pochádza z arabského prekladu Ptolemaiovho označenia - vlečka šiat - Al Dhail.
Hmlovina M31 - Najkrajší objekt súhvezdia. Viditeľný voľným okom a preto ho zaznamenali ako hmlovinu už v staroveku. Perzský astronóm Al Sufi ju nazval Malý mrak. V skutočnosti ide o špirálovú galaxiu s priemerom 130 000 svetelných rokov a hmotnosťou 360 miliárd Sĺnk. Vzdialená je od nás 2,25 milóna svetelných rokov. Je to najvzdialenejší objekt viditeľný voľným okom.
Andromeda a jej klony v literatúre, filme a umení
Naslávnejším filmovým spracovaním príbehu o Perseovi a Andromede je jednoznačne film Súboj Titanov (Clash of the Titans) z roku 1981. Stretli sa v ňom poprední britskí herci, ktorým kraľoval sir Laurence Olivier ako Zeus, ktorý svojim minimálnym herectvom pôsobil ako skutočné prevtelenie vládcu bohov. K hviezdam filmu patrili ešte prvá Bond girl Ursula Andress v postave Afrodity a Maggie Smith, (ktorú mladšia generácia pozná ako profesorku McGonagallovú v Harry Potterovi) ako bohyňa Thetis. V tých časoch sa ešte zábavný priemysel snažil ako tak pridŕžať pôvodného príbehu. Napriek tomu líšil v niektorých bodoch od mýtu:
Celý príbeh o Calibosovi a Thetis, ktorá si vynútila trest za zmrzačenie svojho syna, je vymyslený scénaristami filmu.
Morská obluda nemohol byť Kraken, nakoľko ten sa vyskytol až omnoho neskôr v škandinávskych ságach. Kraken je chobotnica (čeľaď Octopodidae) a rozhodne sa nepodobá na filmovú podobu.
Héfaistos, jediný pracujúci boh, nezostrojil pre Pallas Athénu mechanickú kópiu jej sovy.
Athénina sova sa nemohla volať Bubo, nakoľko Bubo Bubo je latinské pomenovanie výra veľkého.
O filme ešte bude reč pri súhvezdí Perseus.
Kmeň Andromeda ( Andromeda Strain) - Kniha a neskôr aj film, ktoré odštartovali hviezdnu kariéru spisovateľa a scenáristu Michaela Crichtona (autora Jurského parku ale aj seriálu E.R.). Pri mestečku Piedmont havarovala sonda, ktorá mala vo vonkajších vrstvách atmosféry zachytiť genetické informácie. Vojaci, ktorí dorazia na miesto havárie, nájdu poškodenú družicu so zelnými škvrnami a mesto plné mŕtvych ľudí. S výnimkou starca a dieťaťa. Vláda povolá 5 špičkových vedcov, aby v supertajnom podzemnom laboratóriu odhalili záhadu. Neznámy vírus navyše začína rozkladať všetku gumu v laboratóriu, hrozí samodeštrukcia a prezident má čoskoro vydať príkaz na termonukleárne výbuch nad Piedmontom. Času nazvyš neostáva. Román zahájil sériu kníh a filmov, kde nepriateľom z vesmíru nie sú "zelení mužíčkovia", ale mimozemská forma života na úrovni nákazy. Príbeh pod názvom Zelená smrť vyšiel v 70-tych rokoch v časopise Elektrón. Jeho autorom bol nestor slovenského komiksu Jozef Schek (vlastným menom Jozef Babušek), ktorého preslávil Jožinko - dieťa svojich rodičov v časopise Roháč.
Nabudúce Cassiopeia - namyslená matka
