A keďže proletári všetkých krajín mali tendenciu sa spájať a peniaze ako je známe od Vespasianových čias nesmrdia, tak Francúzi predávali s nadšením svoj časopis pre deti do spriatelených rozvojových krajín a za železnú oponu.
A my, čo sme nemali príbuzných v zahraničí, sme zas s obrovským nadšením stáli každú stredu na Leningradskej (dnes Laurinskej) ulici pred obchodom Zahraničná tlač (dnes tam sídli Optika Laurentia), ktorý ako jediný Pifa predával a dúfali sme , že budeme patriť k tým par desiatkam šťastlivcom, ktorí si za "hrozný" peniaz cca 25 Kčs kúpia časopis aj s hračkou. (V piatok sa zas stáli rady na noviny Volkstimme kvôli programu ORF, ale to je už iná story.) Málokto z nás, ak vôbec niekto, rozumel obsahu ale príbehy pravekého lovca Rahana, karatistu doktora Justicea, malého ducha Arthura, Pifoua, Lea, dvojice Placid a Muzo či psa Pifa a kocúra Hercula sme proste hltali bez ohľadu na absenciu francúštiny. A keď pre nič iné, tak pre onú pubertálnu prestiž nebyť outsiderom, na základe ktorej sme zbierali kopu iných hlúposti, na čele ktorých dodnes kraľujú nezabudnuteľné céčka.
Pif doplatil na pád železnej opony a v roku 1993 po 1253 dieloch zanikol. Nie však na večné časy. L'Humanité sa ho rozhodlo v lete 2004 obnoviť v podstate s nezmenným obsahom avšak už len ako mesačník. Dnes ho môžete opäť dostať kúpiť v našich obchodoch, akurát cena sa zmenila na 210 Sk.
Ak ste mali Pif radi, možno vás potešia naskenované ukážky zo starších čisiel ale aj z nového pokračovania. Príjemnú nostalgiu želám.
