O pár minút kráčame po moste, preč z diaľnice na cestu prvej triedy. Zložili sme batohy. Paľo šiel na WCko, ja stopujem. Keď tu zrazu zabrzdí za mnou brutálne auto. Keď som to videl, skoro som okoktavel, kričím na kolegu (neskôr mi hovoril, že sa skoro očúral, keď to videl).Veľké, čierne, športové auto, veľkosťou jak krava. Dodge Charger. Prvý krát som také videl. Traja mladí Švédi z bohatšej vrstvy. Rozprávali o cestovaní, platoch a škole. Celú cestu sme s kolegom držali kufor tej slečny, ťažký bol riadne. Auto malo cez 400 koní, žralo to okolo 15 litrov. 315 km/h maximálna rýchlosť, my sme s nimi zažili tak maximálne 250, nevidel som ani jedno auto, žeby nás obehlo. Viezol nás asi dvesto kilometrov priamo do Karlstadu. Počas tej rýchlej jazdy, šofér dvakrát zastavil, vyskočil, utekal za auto a grcal. Včera mali party a nie je ešte celkom fit. Ako zvyčajne, dodal. Ak by sme nechytili stop, chceli aby sme prišli za nimi na party. Tak možno na to jedno pivo za desať Eur. Dnes to ide zatiaľ podozrivo dobre.
V Karlstade sme stáli asi hodinu blízko diaľnice, do Kristinehamnu nás zobrali chalani čo šli z roboty domov. Tu pri McDonalde rozbaľujeme varič a varíme párky. Skoro ako na internáte. Ďalšie kilometre razíme s dôchodcom na karaváne do Karlskogy. Kedysi cestoval stopom po Európe. Berie stopárov často. Do Orebra cestujeme s mladým Dánom. Auto mal plné piva, je tu niekde na okolí lacnejšie, zásoby treba mať, mal ich asi 120.
Cez Orebro už ide len diaľnica, V meste preto skúšame stopovať zatiaľ len na príjazde. Zaťahuje sa, bude pršať. Nič nové. Za pár minút búrka. Ako zvyčajne, najlepšie pod najbližší most. Už máme len kus chleba, konzervu a dve paradajky. Voda sa minula. Aj pod mostom sa dá večerať, občas nám tam prebehla nejaká myš, čo sa chcela priživiť. Stále silnejšie prší a stále nikto nezastavuje. Obzerám sa už pomaly po mieste pre stan. A tu zrazu auto. Mitsubishi Pajero. A šoféra nikde, nikto nie je v aute. Zbadali sme len oči. Černoch, 52-ročný pán, žije tu už 25 rokov, pochádzal z Gambie. Jeho otec bol počas vojny v armáde vo Francúzsku, potom išiel do Švédska. Získal tak občianstvo. Hovoril o svojej rodnej zemi, je to veľmi pekná krajina, lacná, minimálna mzda tam je 50 Eur. Je bezpečná, chodí tam veľa turistov. Raz za rok tam ide, cesta mu trvá dva týždne autom, a stoji ho to 4000 Eur. O Švédoch vravel, že sú zvláštni, majú problém komunikovať. Musia si vypiť aby nadviazali vzťah. Počas cesty sa nám pokazili stierače, zastali. Museli sme ostať stáť na odpočívadle, nič sme nevideli, tak silno pršalo. Vysadil nás V periférnej časti Štokholmu, Bromma, kde býva náš ďalší couchsurfer. Po hodine sme ho našli. Alex, študuje biochémiu. Spíme u neho na internáte.
12. Deň
Ako inak, dnes zas prší. Do obeda sme čakali na byte. V krátkom čase sa vyberáme metrom do centra mesta. V centre je jedno pekné miesto odkiaľ je výhľad na celé okolie, vysoká veža Soders Hojder. Vstup je voľný. Medzi ďalšie pamiatky ktoré sa oplatí vidieť sú Gamla Stan, staré mesto s peknými uličkami, Skanzen, Stadhuset (radnica), Sergels Torg, Múzeum Vasa na vojnovej lodi, palác Kungliga Slottet, Kráľovský palác a záhradu, Kungsträdgårdenu, Sodermalm, Katedrálu sv. Erika, múzeum starých lodí na mori a mnohé ďalšie pekné miesta. Cez víkend sa tu konal Street Festival, vystúpenie artistov, klaunov a zabávačov z celého sveta pre verejnosť priamo v uliciach mesta. Celkom dobre sme sa pobavili. Večer sme si kúpili čipsy a pivo, ideálna večera. Nasadli sme do metra. Tu sme mali trochu problémy. Po pol hodine, keď sme stále presadali, sme zistili, že sme stále na tom istom mieste. Metro premávalo len medzi troma zastávkami. Ďalej bolo odstavené. Trochu nám to trvalo, po anglicky to v metre nehlásili.
13. Deň
Dnes chceme odísť loďou do Tallinu, Estónska. Včera sa nám nepodarilo objednať lístky na trajekt, boli volné len za 500 Eur do Deluxe triedy. Ideme cez Radhuset do prístavu, Frihamn. Linka St. Petersburg Line, trajekt ide až zajtra večer, my by sme radi už dnes plávali. Ešte tu je druhý prevádzkovateľ Tallink. Beháme s tými ťažkými batohmi po prístave. Našli sme ho. Dnešný trajekt je už ale plný, oznamujú nám. Letná sezóna je v plnom prúde. Takže chceme nazajtra. Keď nám pleskla cenu 275 Eur skoro sme onemeli. Asi sa ideme spýtať k tým Rusom. Zase kilometre behania. Veľmi milá pani nám oznámila, že sú voľné posledné lístky za 290 Eur. Tak my asi pôjdeme na juh späť do Dánska. Trochu sme nahodili psie očká na ňu, že študenti- dementi stopom zo Slovenska, či by sa nedalo niečo urobiť. Teta sa usmiala, my na ňu zažmurkali. Trochu to trvalo. Ponúkla nám lístky do poslednej lacnej kabíny, pre oboch za 119 Eur. Oslavovali sme a rozprávali s tetou o cestovaní. My sme boli šťastní, že predsa len to Estónsko bude.
Dnes varíme obed my. Večer ideme na pivo s Paľovým spolužiakom Palim. Našli sme českú krčmu s Pilsnerom, aj keď stál 7 Eur, traja Slováci sa nezaprú. Neskôr sa loďkou presúvame na blízky polostrov ku Skanzenu, odkiaľ je veľmi pekný západ slnka.
Medzičasom píše couchsurfer s Tallinu. Už máme kde bývať. Aj večeru dnes robíme my, chleba vo vajci, niečo čo vo Švédsku nepoznajú a čo my zvládneme urobiť. Okolo polnoci ideme fotiť kráľovský palác, cestou sme sa zastavili v lese. Nočné zbieranie čučoriedok s čelovkou na hlave má svoje čaro. Pekný deň za nami.
14. Deň
Po dlhšej noci vstávame neskoro. Dnes nás čaká naša vytúžená a vybojovaná plavba na mori. Prišiel ku nám ďalší couchsurfer, Španiel, tiež cestovateľ. Zobrali sme ho do mesta, ukázať pekné miesta a lacnejšie obchody. Doteraz bolo pekné slnečné počasie, okolo obeda začal zase silný dážď. Búrka s bleskami na poludnie. V metre sa skrývame asi hodinu, je tu veľmi veľa ľudí. Nasleduje beh cez dážď do Lidla, nakupujeme základné potraviny. Chceli sme si ešte raz obzrieť veľmi pekné staré mesto. Nevyšlo. Ideme rovno do prístavu, pričom sme ešte pár krát zmokli. A tu už stojí naša princezná – Princess Anastasia, 11 poschodový plávajúci kolos, väčší ako náš intrák. Ešte máme tri hodiny do odchodu. Vonku stále prší, ideme teda na loď. Prešli sme cez check in, pri kontrole pasov mi nechceli veriť, že som to ja ne tej fotke. Kolega mal trocha problémy, keď dával vak do toho röntgenu a videli mu tam tú dýku a plynovú bombu, ale nechali to tak a pustili nás. Nastupujeme na našu krásku smerujúcu do St. Peterburgu, my ideme s ňou len do Tallinu. Tak a na lodi to tu je paráda. Veľa reštaurácii, obchodov, butikov, kaderníctvo, bižutéria, kino, plaváreň, disco kluby, herne, free tax shop. Človek nevie kam má skôr skočiť. Prešli sme päť poschodí a hľadáme našu kajutu. Je úplne posledná na konci lode. Prvý krát takto v plávajúcom hoteli. Máme malú, pekne zariadenú kajutu, samostatná sprcha a WC. Po chodbách všade červené poťahy a lesklé zábradlia. Dobré to tu majú tí Rusi. Robíme si večeru na lodi a ideme to tu trochu viac poobzerať. Medzitým som asi trikrát na lodi zablúdil.
Vonku sa nám konečne vyčasilo, mraky ustúpili, začalo svietiť slnko, ležíme na najvrchnejšej terase lode. Dovolenka ako vyšitá. Loď začína plavbu. Asi päť hodín sme sa plavili popri pobrežia a ostrovoch Štokholmu. Úžasná scenéria, lesy, ostrovy, domčeky, čajky a more.
Popri západe slnka, ktorý trvá asi hodinu, hráme šach na terase. Okolo polnoci, popri ohnivom severskom horizonte zapíjame úspešný deň červeným vínkom. Nezabudnuteľné chvíle na lodi!
15. Deň
Ráno bol môj kolega plávať. Ja som úspešne dospával pekný deň. Zabudli sme, že v Estónsku majú časový posun o jednu hodinu dopredu. Veselo sme vylihovali. Keď hlásili, že za 15 minút loď stojí. Vstali sme až keď bol trajekt v prístave. Vystupujeme v Talline, hlavnom meste Estónska. Trochu sme rozbití, v noci to miestami v lodi triaslo. Našli sme našu couchsurferku Maldi, sympatické blondína, býva v peknej štvrti s drevenými domčekmi, podobným divokému západu. Dostali sme raňajky. Neskôr vyrážame do centra, Maldi na old style bicykli a jej kamarátka Lizi, nás sprevádzajú ulicami Tallinu a zoznamujú s okolím a ľuďmi. Pekne tu je. Prechádzame tržnicou, každý kto chce niečo predávať, sa tu môže realizovať. Dajú sa tu zohnať veľmi staré, historické veci. Pozvali nás do kaviarničky, kde Maldi pracuje, veľmi pekné, jednoduché prostredie.
Vydávame sa na cestu po starom meste. Celé staré mesto je obklopené hradbami, delí sa na Horné (Toompea) a Dolné (All Linn) mesto, obe sú veľmi pekné, Tallin bol minimálne zničený cez vojnu. Celé mesto dýcha históriou, stredovekom a Vikingskou tematikou. Medzi ostatné veľmi pekné pamiatky mesta patria palác Kadriorg, kláštor Pirita, sídlo vlády Stenbock, Viru Gate, vstup do starého mesta, Katedrála Alexandra Nevského, Pasáž sv. Kataríny, obranne veže Kien de Kok, Kostol sv. Mikuláša a veľa ďalších. Veľmi pekné mesto a milí ľudia, odporúčam navštíviť.
Večer sme kúpili víno a čipsy, Estónci nás pozvali na spoločenskú akciu pri filme The artist. Veľmi pekný večer, ideálny couchsurfing, samé dobré skúsenosti.
16. Deň
Ráno sme ťažko vstávali. Čaká nás cesta do Rigy, hlavného mesta Lotyšska, približne 300 kilometrov musíme prejsť. Už máme aj ubytovanie. Kontaktovali sme nášho záchrancu Jannisa, ktorý nás pred týždňom bral do Göteborgu. Budeme u neho v byte. Smerujeme na perifériu mesta, smer Laagri. Pravidelne sa nám stávalo, že stopovať začíname až po dvanástej. Ani teraz to nebola výnimka. Ako tak stojíme už pomaly hodinu na ceste a nikto nezastavuje, postavia sa pred nás drzo dve baby v sukniach a stopujú (neznášam takýchto stopárov, kto už niečo prestopoval vie, že základné stopárske pravidlo je, že ak už na tvojom mieste niekto stojí, postavíš sa za neho, už je na šoférovi koho zoberie, väčšinou prvého). Zastavil im Mercedes asi po dvoch minútach. Zabil by som ich za toto. O pár minút aj nás zobrala pani z Tallinu. Po asi desiatich kilometrov vidíme kráčať naše „stopárske kolegyne“. Predsa nejaká spravodlivosť na ceste existuje. Celú cestu v aute hrá hudba, AC/DC, Rolling Stones a podobné rockové veci. Hučalo to tam aj my sme spali, totálne dolámaní. Skončili sme asi 15 kilometrov pred mestom Parno. Za hodinku nás berie veľmi milá a zhovorčivá pani zo synom, sú s Fínska. Otec pracoval ako policajt v Kábule. Mamina sa deťom naplno venovala. Zo synom robili geocashing, hľadali „cashky“ podľa GPS. Zobrala nás cez centrum turistického mesta Parno, bolo to tam veľmi pekné.
Kolega stopuje na ceste, ja som šiel do obchodu kúpiť niečo na jedenie. Idem von a on už má auto. Podnikateľ z Estónska šiel do Varšavy. Celou cestou mi vykladal sekanou angličtinou o politike, že Estónsko sa oddelilo v 90-tych rokoch od Ruska, ale na rozdiel od ostatných pobaltských štátov majú novú vládu, nie na ruský štýl, krajina má len 1,3 milióna obyvateľov, ale ľudia sú veľmi milí, krajina je skutočne pekná, podobná severským krajinám. Nie sú tu diaľnice, najväčšia cesta je Via Baltica, ktorá spája Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Doprava ide rýchlo, majú dva obiehajúce pruhy, keď chce šofér obiehať, autá na oboch stranách sa uhýbajú.
Momentálne sa nachádzame pár kilometrov pred Rigou, dva kilometre sme kráčali na najbližšiu pumpu, kde sme prehovorili jedného chalana, nech nás hodí bližšie do centra. Pešo nám aj tak zostali asi 4 kilometre. Večer sedíme pri fontáne v meste a sme totálne unavení.
Jannis bol zaneprázdnený, stretli sme sa asi až o dve hodiny. Je veľmi zaujímavé, keď stretnete niekoho 1000 kilometrov dozadu vo Švédsku, on úspešne ukončí príbeh o variči, my mu prídeme vrátiť misku a máme o ubytovanie postarané. Mali sme šťastie, že sme stretli veľmi dobrého človeka. Večer nás pozval na kebab a hranolky, a potom na medové pivo do lokálneho typického baru. Máme vlastnú izbu v malom byte. Je fajn, keď vás niekto prichýli. Aj on kedysi veľa prestopoval, vie ako to dobre padne.
Keď si každý deň môže človek povedať, že už len pre momenty a zážitky toho ktorého dňa to všetko stálo za to, je to super, má to zmysel...
