Okolo druhej hodiny smerujeme autobusom do lezeckého centra Bjoeks. Je tu najvyššia lezecká veža v Európe, Excalibur, má 37 metrov. Vnútorná hala, vysoká 18 metrov, má 1100 m² lezeckých stien a 350 m² boulderingu. Celkovo tu je vyznačených asi 246 lezeckých dráh rôznej obtiažnosti, od 2 do 8 stupňa. Návštevník nemusí mať zo sebou výstroj, všetko sa dá celkom lacno požičať. Celkovo sme tu strávili asi 6 hodín. V kuse sme liezli, ku koncu nás už celkom aj ruky a nohy boleli. Ale stálo to za to. Veľmi pohodová atmosféra tu vládla, príjemná hudba, prívetiví ľudia, ktorí sa radi prihovorili a poradili, veľa mladých športovcov. Veľmi aktívne strávený čas. Takto sa nám to páči.
Večer nám Jannis varil večeru, sedeli sme s jeho priateľmi pri stole a rozprávali o pekne strávenom dni. Neskôr nás Louisa pozvala na pivo a nočnú prehliadku mestom. Unavení, ale spokojní sme ukončili fajn deň.
7. Deň
V Groningene by sme aj bývať ostali, tak dobre nám tam bolo. No treba sa poberať ďalej, cesta je veľmi dlhá pred nami. Na pár minút sme boli ešte v Jannisovej firme, rozlúčiť sa a poďakovať. Spolu s priateľmi kontrolovali vodu, pôdu, venovali sa ekológii životného prostredia. Autom nás odviezli na legendárne oficiálne stopovacie miesto v meste. Normálne bolo označené tabuľou, tak bežné je v Holandsku brať stopárov.
Ani sme tu dlho nečakali. Za päť minút stojí nový biely Peugeot. Podnikateľ, kedysi v mladosti veľa stopoval. Hovoril nám veľa o zvyklostiach a ľuďoch v Holandsku. Na jednom moste zastavujeme. Tu sa zmiešava sladká voda z veľkého jazera do mora. Oddeľujúci most sa práve otváral, lode a jachty z jednej strany plávajú na more. Úžasná krajina. Na ďalšom stopovacom mieste, nebolo už oficiálne označené, nás prišla vyhodiť policajná hliadka. Darmo sme argumentovali tým, že značka diaľnica je až desiatky metrov za nami. O pokutu sme nestáli. Na benzínke sme oslovovali ľudí. Tu nastala vtipná situácia, keď sme sa spýtali súčasne viacerých šoférov, asi dvaja nás chceli zobrať na Utrecht a museli sa navzájom dohodnúť, kto nás nakoniec zoberie. Tak sme sa ocitli v Utrechte, peknom, malom mestečku, s početnými kanálmi. Tu to žilo turizmom.
Okolo ôsmej hodiny prichádzame vlakom do Amsterdamu. Ozval sa nám couchsurfer Nikko. Našli sme ho. Býval v periférnej štvrti mesta, pri najväčšej väznici. Pozval nás na večeru, spolu s jeho priateľmi sme sedeli pri ohni, gitarke a pivku. Ako dobre nám bolo. Nikko mal dosť malý dom. Tu v Holandsku bolo donedávna pravidlo, že ak nájdeš opustený dom, rok v ňom bývaš, tak potom máš nárok tam ostať. Veľa vecí náš hostiteľ vyrábal sám. Od nábytku, plotu, schodov až po malý drevený domček, asi v trojmetrovej výške na strome. Keďže vnútri nebolo až tak veľa miesta, nasledujúce dve noci som strávil na strome. Takmer filmová romantika. Dobre bolo, len občas trochu viac komárov.
8. Deň
Po chladnej noci strávenej v chajde na strome, sedíme pri raňajkách s Nikkom. Dnes chceme ísť do centra Amsterdamu. Dostali sme pokyny, čo sa tu oplatí vidieť. Mesto je pretkané systémom kanálov, medzi najznámejšie patria Herengracht, Kaizersgracht a Prinsengracht.
Hlavným dopravným prostriedkom je bicykel, sú všade, je ich viac ako ľudí. Miestami treba dávať pozor, aby vás nezrazili. Medzi pekné miesta patrí Námestie Dam, Kráľovský palác, Nieuwe Kerk. Mesto má veľa múzeí a galérii. Presný plán sme nemali. Len tak kráčame ulicami Amsterdamu. Mesto je známe svojou veľkou slobodou a liberalizmom. Veľa turistov sem prichádza najmä kvôli marihuane a prostitúcii. Je ti nespočetné množstvo Coffie Shopov, kde sa predáva všetko „zelené“. Mesto bolo celkom pekné, no ta veľká sloboda ma moc neoslovila, skôr som bol trošku znechutený. Je to teda také šialené a slobodné mesto. Neskôr sa presúvame loďou, samozrejme zadarmo, do pokojnejšej priemyselnej a obytnej zóny Amsterdamu, kde sa dá lacnejšie najesť a kúpiť si pivo. Boli sme veľmi unavení ešte z lezenia v Groningene. Prišili sme domov, kolega ešte píše couchsurferom do Bruselu, treba pozrieť stopovacie miesto, ja som medzitým zaliezol do chatrče spať...
9. Deň
Zobudili sme sa celí doštípaní od komárov, Palo ich v noci zabil asi 20, mne to vonku už bolo viac menej jedno. To všetko kvôli tomu močiaru okolo tej väznice, všade boli. Vyrážame smerom na Brusel. Zrejme budeme musieť stopovať na tom istom mieste, kde nás polícia zrušila pred dvoma dňami. Čo už. Diaľnica tu teoreticky ešte nezačína (značka je ďalej), podľa nich však áno. Spúšťam časomieru na 10 minút, či my budeme skôr preč, alebo nás prídu zase vyhodiť. Vyhrali sme my. Oproti síce šla hliadka, no nám zastavilo auto, v priebehu pár sekúnd sme nahádzali batohy do auta a rýchlo preč stadeto. Sedíme s Ronom a jeho frajerkou, dvaja architekti idú na technofestival do Eindhovenu. Je to trochu iným smerom, ale na výber nemáme. Na pumpe, kde nás vyhodili, nám popriali pekný a rýchly stop. To teda bol. Kráčajúc na výjazd som vytasil tabuľu, za 20 sekúnd som mal auto. Šofér nemal GPSko, nevedel ako ďalej, pýtal sa nás na cestu. My sme GPS mali, tak nás zobral smerom na Antwerpy. Rumun pracujúci v Belgickej firme, ktorá sídlila na Slovensku, ako kamionista, mal veľa kolegov Slovákov. Bol tu len kvôli peniazom, chcel sa vrátiť do rodnej krajiny.
Ľudia sú tu celkom aj fajn. Stopuje sa neuveriteľne dobre. Ide to veľmi rýchlo. Ako sme tak ležali na tráve pri jednom odpočívadle a obedovali, autá samé zastavovali a pýtali sa kam ideme, že nás chcú brať. Tak toto svet nevidel, ani nestopujeme a oni nás chcú do áut. Belgicko, ďalší stopársky raj. Úplný opak Nemecka. Po pár minútach už sedíme v Audine smerujúcej na Brusel. Šoférovi sa veľmi páčilo naše cestovanie a spoznávanie nových ľudí. Vyhodil nás priamo v centre Bruselu. Pre mňa to bola nostalgia, asi pred troma rokmi som tu prežil veľmi pekný týždeň s priateľmi. Metrom sa dostávame na Westetstation a k nášmu hostiteľovi Jorisovi. Bol psychológ. A mal štýl, nakúpil litre piva pomaly na týždeň. Pomaly sme to spotrebovali pri večernom filme. Dobre bolo...
10. Deň
Trochu dlhšie do noci sme pozerali film, vyrážame preto do mesta okolo jedenástej. Vychutnávam si atmosféru Bruselu. Viac sa mi páči ako Amsterdam, je to pokojnejšie, čistejšie mesto. Ani mi netreba vidieť všetky pamiatky, pred troma rokmi som ich s kamarátmi obehal. Teraz si už len užívam spomienky. Ak by ste chceli navštíviť Brusel, určite musíte vidieť Námestie Grand Palace s radnicou. Veľké štvorcové námestie, obkolesené veľkolepými stavbami. Uprostred akurát prebiehali práce a prípravy na veľkú výstavu kvetov, ktorá začína o pár dní. Celé námestie bude pokryté kobercami a obrazcami z kvetov.
Veľmi pekná je najväčšia katedrála v meste, Katedrála sv. Archanjela Michala, Katedrála sv. Guduly, nespočetné množstvo kostolov a historických budov.
Na druhej strane kontrastujú taktiež zaujímave budovy európskych inštitucií, najmä budova Európskej Komisie a parlamentu.
Taktiež navštívte Botanickú záhradu, veľký park Parc de Cinquantenaire. Atomium, typický symbol mesta sa nachádza v Bruparku, spolu so zábavným parkom Mini Europe.
Veľkou atrakciou je Manneken-Pis, socha cikajúceho chlapčeka, ktorý sa nachádza blízko hlavného námestia. V uliciach sú pri ňom kvantá ľudí a hlavne čínskych turistov.
Brusel je mesto oplývajúce mnohými národnosťami, je tu veľa černochov, Arabov, Indov, Ázijcov. Pre verejnosť boli v meste v parkoch asi tri festivaly v Nedeľu, Redbull Garden Party, Brussels Summer festival. Na oboch sme sa na pár minút zdržali.
Brusel je pekné mesto, odporúčam navštíviť...
