Bicyklový výlet: Pezinok - Modra - Budmerice - Trnava - Senec 1/3

Ivana som musel na tento výlet dlho prehovárať, ale nakoniec pod jednou podmienkou naň pristál. Museli sme navštíviť pekáreň v Častej, kde sme ochutnali miestne špeciality za neporovnateľne lacnejšie ceny ako v Bratislave. Jednalo sa o nonstop otvorenú pekáreň na konci tejto malebnej západoslovenskej dedinky.

Celá naša trasa začínala v Bratislave pod Novým mostom a pokračovala cez dediny Svätý Jur - Pezinok - Modra - Dubová - Častá - Píla - Červený Kameň - Štefanová - Budmerice - Ružindol - Biely Kostol až do Slovenského ríma (Trnava) a odtiaľ cez Hrnčiarovce nad Parnou do Senca a Bernolákova späť do Bratislavy.

Horšie bolo na tom to, že Ivan prešiel na bicykli dovtedy najviac len 90 kilometrov, a toto som predpokladal na takých 160. Veru takmer som sa nemýlil; ked sme prišli každý domov, na tachometri som mal 173 prejdených kilometrov - Ivan asi o 15 menej. Osobný rekord z trasy Bratislava - Sreď - Nitra - Šurany - Nové Zámky bol prekonaný, ale to ešte nebolo všetko... Ale o tom viac niekedy nabudúce. Dobrého aj tak veľa škodí.

Na tento výlet sme vyrazili o 7:00 ráno spod bratislavskej stavby 20. storočia (Nový most) a vydali sme sa smerom na východ, po starej ceste do Pezinka, kde sme si dali našu prvú pauzu. Keďže si Ivan potreboval niekedy aj oddýchnuť, zastavili sme sa teda pri pezinskom zámku.

Pezinský zámok je najstaršou architektonickou pamiatkou v meste. Pochádza zo začiatku 14. storočia a jeho dnešná podoba je výsledok rekonštrukcie, ktorú uskutočnil František Pálffy v rokoch 1714 - 1718. Ten ho prestaval z pôvodného vodného hradu na zámok. Napriek mnohým prestavbám si zámok zachoval dispozíciu strdovekého hradu a považuje sa za ojedinelú stavebnbú pamiatku na Slovensku. Dnes je tu vináreň a pivnice so starou sudovňou.

V blíkosti parku bol založený sad so vzácnymi drevinami. Ten sa spomínal už v roku 1915. Založil ho gróf František Pálffy v roku 1844 za priekopami zámku. Pri jeho restavbe gróf prikázal zasypať priekopy a potok, ktorý ich dovtedy spájal sa stal rybníkom, v ktorom kedysi plávali ryby a korytnačky. V súčasnosti slúži park na oddych obyvateľom mesta a jeho návštevníkom.

V areáli pred vstupom do zámku sa nachádza aj pomník hrdinom Slovenského národného povstania (fotografiu bohužiaľ nemám), kde bol pôvodne hrob šiestich vojakov Červenej armády, ktorí teraz spia svoj spánok pokoja na vojenskom cintoríne v Bratislave na Slavíne. Pomník postavili v roku 1947. Ako bonus sú na pamiatku na pomníku vytesané mená deviatich Pezinčanov, ktorí padli počas bojov v druhej svetovej vojne.

Tak ako všetky slovenské mestá ani Pezinok neušiel v roku 1945 pozornosti armády Sovietskeho zväzu, ktorá naše územie začala po Slovenskom národnom povstaná húfne oslobodzovať. Tu jej v roku 1971 miestni občania postavili takýto pamätník. Mimochodom Pezinok bol oslobodený 1. apríla 1945, ale neberte to ako fór.

Pezinok je skoro ako Trnava - aj on má niekoľko kostolov. Trnava je však ako Slovenský Rím známa pre niečo iné, čo poviem neskôr. Vráťme sa však k Pezinku a jeho kostolom. Už v roku 1674, ako do prvého mesta v Uhorsku, sem boli pozvaní kapucíni. Základný kameň ich kostola bol položený v roku 1718 a o rok neskôr začali s jeho výstavbou. Dokončený bol v roku 1721 a vysvätený o päť rokov neskôr.

Kostol je jednoloďový, s jednoduchou výzdobou, ktorú krášlia hádam len oltárne obrazy na centrálnom oltári, dokončenom v roku 1739. V rokoch 1950 - 1954 tu bol kláštor pre kňazov a rehoľníkov, ktorí nevyhovovali vtedajšiemu komunistickému režimu.

Napriek tomu, že v Pezinku je viac rímskokatolíckych kostolov, aj evanjelici tu majú svoje centrum. Je ním prvá budova v Pezinku postavená v klasicistickom štýle. Tento kostol vybudovali evanjelici v roku 1783. Má jednoduchú architektúru, - pôvodne bez veže, ktorú dostavali v rokoch 1857 - 1860 v neogotickom slohu. Interiér kostola dotvárajú kazateľnica, krstiteľnica, organ a oltár, autorom obrazov ktorého je pezinský rodák Ján Kupecký. (Evanjelický kostol z roku 1926 je aj v mestskej časti Pezinok - Grinava.)

Stavba sa nachádza na hlavnej pezinskej ulici, ale je zakrytá stromami lemujúcimi cestu v tejto vinárskej oblasti. Nám sa ju však podarilo odhaliť a cez ohradu odfotografovať; dnu nás ale nepustili, navyše, mali sme bicykle.

Dolný kostol bol pôvodne evanjelický kostol zo 17. storočia. Katolíckej cirkvi bol na príkaz vtedajšieho arcibiskupa vrátený evanjelikmi v roku 1764. Ide o trojloďovú stavbu s emporami z troch strán, ku ktorému bola neskôr pristavaná veža, ktorá slúžila ako mestská strážna veža. Dnes je kostol v správe rehole jezuitov, ktorí ho získali v roku 1753. V objekte opatrujú cenný organ.

Farský pezinský kostol bol postavený začiatkom 14. storočia pravdepodobne na mieste, kde predtým stál druhý románsky kostol alebo kaplnka z 13. storočia. Pôvodne kostol nemal vežu. Bol ostavený z podpory rodiny grófov zo Svätého Jura a Pezinka, erby ktorej sú osadené v klenbe kostola. Tá bola vybudovaná na základe predlohy klenieb v Chráme sv. Víta v Prahe na hrade. V turbulentnom období prelomov 17. a 18. storočia kostol patril katolíkom aj evanjelikom. Zaujímavosťou kostola sú hlavný oltár (autor Štefan Steinmassler, odchovanec praktík Juraja Rafaela Donnera), krstiteľnica z červeného mramoru ako aj epitaf grófa Juraja z Pezinka a pohrebná kaplnka Štefana Ilešházyho. Novinkou je organ z roku 1863, ktorý postavil slovenský organár Martin Šaško.

V mestskej časti Pezinok - Grinava (vstupná brána do mesta), sa okrem spomínaného evanjelického kostola nachádza aj rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Žigmundovi. Prvýkrát sa spomína v roku 1390 a počas jeho dejín boje o neho zvádzali obe cirkevné jednotky v Pezinku (evanjelici aj katolíci). Jednoloďovú gotickú stavba s neogotickým dreveným hlavným oltárom však nakoniec ukoristili katolíci.

Mesto v objatí viníc Malých Karpát, prvýkrát spomínané ako Bazin (z maďarčiny) v roku 1208 však ponúka oveľa viac. Príjemné posedenie pri kvalitnom víne môžu návševníci absolvovať vo svetoznámych vínnych viechach. Pre milovníkov prírody má mesto k dispozícii Starý hrad, situovaný niekoľko kilometrov na severozápad (smer Pezinská baba). Kto je viac nábožne založený a chcel by vidieť viac, nech zájde k bývalej budove nie celkom normálnych ľudí. Nachádza sa tu cajlanský kostolík z roku 1740, zasvätený Povýšeniu sv. Kríža.

Ostatní môžu navštevovať historické architektonické pamiatky mesta - požiarnu zbrojnicu najstaršieho požiarneho zboru založeného v roku 1874 - alebo mnohé rodné domy Pezinčanov - Jána Zigmunda (pedagóg, publicista, hudobník, lingvista, historik, prírodovedec), Jozefa Ľudovíta Holubyho (kňaz, národopisec), či zo série pamätníkov Pezinka - pamätník padlým vojakom v prvej svetovej vojne.

Kto má času viac môže Pezinok rozpitvať podrobnejšie. Nás s Ivanom čakala dobrodružná cesta ďalej - v smere na Mesto Ľudovíta Štúra. Mimochodom vedeli ste, že aj my máme na Slovensku Saharu?