reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
reklama

Z histórie Slovenska - dodatky

Cantus Catholici (r. 1651)

Zdenko Dzurjanin

Cantus Catholici (r. 1651)

Ako to bolo s vydaním maďarskej verzie spevníka Cantus Catholici, ktorá vyšla v roku 1651 sa dočítate v tomto článku.

  • 26. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 841x
  • 2
Ondrej Mésáros: K uzákoneniu bernolákovčiny ako spisovného jazyka

Zdenko Dzurjanin

Ondrej Mésáros: K uzákoneniu bernolákovčiny ako spisovného jazyka

Mladí Slováci na bratislavskom generálnom seminári v popredí s Antonom Bernolákom a pod vedením profesora Michala Kratochvíla združení v Spolku pre pestovanie slovenského jazyka sa rozhodli povýšiť vlastnú reč na spisovný jazyk Slovákov vydaním Ortografie slovenského jazyka a ďalších gramatických spisov. O tomto svojom historickom rozhodnutí chceli poznať mienku širšej slovenskej verejnosti, najmä inteligencie, a preto sa obrátili na jej predstaviteľov, aby sa k takejto dôležitej otázke vyjadrili. Čo podnietilo vznik prvej spisovnej slovenčiny, o tom v nasledujúcom úryvku hovorí vtedajši dubnický farár Ondrej Mésáros. Úryvok pochádza zo 6. augusta 1786.

  • 24. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 568x
  • 2
Z dejín národa slovenského od Juraja Papánka (r. 1780)

Zdenko Dzurjanin

Z dejín národa slovenského od Juraja Papánka (r. 1780)

Juraj Papánek (1738 - 1802), rodák zo záhorskej dediny Kuklov, pôsobiaci ako katolícky kňaz na maďarsko-chorvátskom pohraničí, v úsilí verejne čeliť náhľadom, ktoré hanobili Slovákov a Slovanov, napísal dielo Historia gentis Slavae - De regno regibusque Slavorum[1]... V jeho úvode osobitne poznamenal, že k napísaniu týchto prvých slovenských dejín ho viedla „láska k historickej pravde a nenávisť k bájkam, ktoré sa pod rúškom pravdy píšu o Slovákoch. V úryvku z jeho knihy[2] autor prezrádza svoje pohnútky k ich napísaniu a podáva informáciu o prírodnom bohatstve Slovenska („kráľovstva Slovákov), ktoré je svedectvom toho, ako si Slováci od začiatkov národného obrodenia zvlášť uvedomovali hodnoty a krásy svojej domoviny, ktoré sa stali jedným z hlavných zdrojov ich národnej hrdosti a povedomia.

  • 23. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 992x
  • 0
Turčianski olejkári (r. 1736)

Zdenko Dzurjanin

Turčianski olejkári (r. 1736)

Matej Bel pri opise Turčianskej stolice venuje niekoľko riadkov aj jej olejkárom. Z turčianskych olejkárov a šafraníkov, ktorými boli nielen sedliaci, ale i zemania, vyrastala v 19. storočí časť slovenskej buržoázie, ktorá vlastnila na naše pomery značný kapitál v Poľsku, Rusku a Rumunsku.

  • 22. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 166x
  • 5
Najstarší slovenský zápis v mestskej knihe Žiliny (22. január 1451)

Zdenko Dzurjanin

Najstarší slovenský zápis v mestskej knihe Žiliny (22. január 1451)

V meste Žiline bohatí mešťania koncom 14. storočia sa delili na Slovákov a Nemcov. Nemci si však udržali ešte aj v prvej polovici 15. storočia miernu prevahu. Potom si mesto najalo pisárov z českých krajín, ktorí vybavovali agendu mesta. Preto aj jazyk je český, prepletený miestami slovakizmami.

  • 22. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 352x
  • 3
reklama
Použitie atmosferického stroja v Novej Bani (r. 1722)

Zdenko Dzurjanin

Použitie atmosferického stroja v Novej Bani (r. 1722)

V roku 1723 sa utvorila účastinná spoločnosť, zložená zväčša z rakúskej aristokracie, na využitie atmosferického stroja, ktorého model z Anglicka priviezol Isaac Potter do Novej Bane v roku 1721. Podobný stroj na vyťahovanie vody z baní sa používal už v Cornwallesi. Stroj fungoval do roku 1729. Nedokonalosť tohto stroja sa ukazuje v tom, že neskôr Štiavničan Jozef Karol Hell hľadal nový spôsob na vyťahovanie spodnej vody a v polovici 18. storočia zostrojil viac vodostĺpcových strojov. (Úryvok pochádza od cestovateľa J. G. Keysslera, ktorý navštívil Uhorsko okolo roku 1730.)

  • 21. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 143x
  • 1
Matej Bel o Slovákoch (r. 1718)

Zdenko Dzurjanin

Matej Bel o Slovákoch (r. 1718)

Matej Bel vynikal veľkými jazykovými vedomosťami. V roku 1718 vydal pre mládež nemeckú gramatiku Institutiones linguae Germanicae in gratiam Hungaricae iuventutis, z ktorej je tento úryvok. Neskoršie v práci Der ungarische Sprachmeister vystúpil aj na obranu maďarčiny. No svoje slovanské cítenie nezaprel, ako vyplýva z úvodu k biblii, vydanej v Halle v roku 1722 spolu s Danielom Krmanom, ďalej v jeho nedokončenom viaczväzkovom diele Notitia Hungariae aj v úvode ku gramatike Pavla Doležaja.

  • 21. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 773x
  • 2
Spišská kázeň (1479 - 1480)

Zdenko Dzurjanin

Spišská kázeň (1479 - 1480)

Kázeň je najstaršou slovenskou jazykovou pamiatkou. Písal ju spišský Nemec, ktorý vedel po slovensky a bol čiastočne vzdelaný i v českom jazyku. Pamiatka svedčí, že na Slovensku sa stala v 15. storočí literárnym jazykom čeština, podliehajúca vplyvu hovorovej reči slovenského ľudu. Mestskí a šľachtickí pisári píšu po česky, kým ľud, nevediaci písať, hovoril nárečovou slovenčinou. Autor kázne spomína farnosť svätého Martina, ktorou bola kapitula na Spiši.

  • 21. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 541x
  • 0
Veľkomoravská tradícia u Slovákov (17. storočie)

Zdenko Dzurjanin

Veľkomoravská tradícia u Slovákov (17. storočie)

Po vyjdení Tranovského Zpěvníka v roku 1636 pre evanjelikov a v roku 1651 kancionála pre maďarských katolíkov podujal sa Benedikt z Rybníka v Tekovskej pripraviť pre slovenských katolíkov podobný spevník. Použil staré domáce piesne, ale aj piesne s českých kancionálov a niečo aj z evanjelickej tvorby. Nedržal sa spisovnej formy bibličtiny, ale priblížil reč spevníka západoslovenským nárečiam. Jeho úvod o kmeňovom slovenskom vedomí opiera sa o veľkomoravské tradície (Svätopluk, Cyril a Metod) a je zatiaľ prvým dokladom o používaní ľudového jazyka v katolíckych kostoloch aj pri bohoslužbách.

  • 20. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 157x
  • 44
Pomocou slovníka k dedičstvu antiky (r. 1648)

Zdenko Dzurjanin

Pomocou slovníka k dedičstvu antiky (r. 1648)

Študenti, ktorí hodlali ísť na vysokú školu, museli mať ukončené stredoškolské vzdelanie. Na stredných školách - kolégiách sa oboznamovali s latinskými alebo gréckymi autormi. V roku 1648 vydali v Trnave slovník latinsko-maďarsko-slovenský, ktorý bol zameraný iba na Vergiliou Eneidu. Aj tento slovník je dokladom, že Uhorsko bolo mnohonárodnostná krajina.

  • 20. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 506x
  • 2
reklama
Duchovná pieseň na turecké vpády (koniec 16. storočia)

Zdenko Dzurjanin

Duchovná pieseň na turecké vpády (koniec 16. storočia)

Za tureckých výprav proti Habsburovcom v druhej polovici 16. storočia naše banské i obchodné mestá veľmi trpeli, pretože dvor a uhorské stavy kládli na ne veľké finančné bremená. Pritom obchod ustrnul a bohatstvo mestského patriciátu sa z roka na rok zmenšovalo. Pôvodca piesne bol asi duchovný, ktorý poznal ťažké položenie meštianstva. Jazyk piesne je poznačený slovenským prostredím. (Originál piesne je na väzbe colného súpisu z roku 1590 v archíve mesta Levoča.)

  • 19. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 956x
  • 0
Najstaršia tlač v bibličtine na Slovensku (r. 1581)

Zdenko Dzurjanin

Najstaršia tlač v bibličtine na Slovensku (r. 1581)

Reformačné hnutie luterovského smeru sa rozšírilo v druhej polovici 16. storočia na celom území Slovenska. Pre praktické potreby duchovenstva a udržiavania vieroučnej jednotnosti vydali v Bardejove katechizmus po česky. Pri tlači vkĺzli do textu i slovakizmy. Je to prvá tlačená kniha, ktorá kultúrne spájala väčšinu slovenského etnika.

  • 19. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 494x
  • 0
Vavrinec Benedikt z Nedožier o slovenčine (r. 1603)

Zdenko Dzurjanin

Vavrinec Benedikt z Nedožier o slovenčine (r. 1603)

Vavrinec Benedikt z nitrianskych Nedožier po štúdiách doma, na Morave a v Čechách sa stal profesorom matematiky a klasickej jazykovedy. Bol dva razy rektorom na pražskej univerzite. V roku 1603 vydal v Prahe českú gramatiku, kde v úvode vyčíta nedbalosť o materinský jazyk a o šľachte hovorí , že radšej rozpráva pololatinčinou ako po slovensky alebo literárnou češtinou.

  • 19. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 805x
  • 0
Daniel Sinapius-Horčička: O rozdielnosti slovenčiny a češtiny

Zdenko Dzurjanin

Daniel Sinapius-Horčička: O rozdielnosti slovenčiny a češtiny

Náboženská  reformačná a čiastočne protireformačná literatúra je písaná na Slovensku starou češtinou. Tento spôsob literárneho jazyka udržal sa najmä u evanjelikov. Praktické ťažkosti nútili spisovateľov niekedy zamieňať Slovákov neznáme slovníkové výrazy výrazmi domácimi, pri čom možno sledovať i slovenské povedomie. Úryvok je z roku 1683.

  • 18. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 561x
  • 5
Turecký cestovateľ na južnom Slovensku (1660 - 1664)

Zdenko Dzurjanin

Turecký cestovateľ na južnom Slovensku (1660 - 1664)

Elvia Čelebi, turecký cestovateľ, prešiel južným Slovenskom, obsadeným Osmanmi, a poznačil zaujímavé dáta o Nových Zámkoch a Leviciach. V okolí Levíc, podľa jeho správy, sa vraj pestovala ryža. Vystihuje triedne postavenie slovenského ľudu, ktorý je chudobný a je poddanýmaďarským a nemeckým pánom. Obdivoval techniku pekární v Nových Zámkoch a prezrel si budovu súdu, šibenicu a temnicu.

  • 17. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 573x
  • 5
reklama
Použitie strelného prachu v baníctve (16. február 1627)

Zdenko Dzurjanin

Použitie strelného prachu v baníctve (16. február 1627)

Predstavenstvo banského súdu v Štiavnici oznamuje dolnorakúskej komore, že sa v štôlni, zvanej Horná Bieberštôlňa, použil s úspechom 8. februára 1627 strelný prach. Dovtedy sa ešte nepoužil v baníctve nikde na svete. V tom istom roku použili ho v Krasliciach v Čechách, neskoršie v Rakúsku, Nemecku, Anglicku (1670). Zavedenie odstreľovania tvrdej horniny uľahčilo a zrýchlilo prácu haviarov. Avšak pribudla starosť s odvodňovaním, pretože pribúdalo viac spodnej vody.

  • 16. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 598x
  • 6
Uhorské zákony v 11. storočí (r. 1000 – 1116) (6/6)

Zdenko Dzurjanin

Uhorské zákony v 11. storočí (r. 1000 – 1116) (6/6)

  • 12. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 906x
  • 0
Uhorské zákony v 11. storočí (r. 1000 – 1116) (5/6)

Zdenko Dzurjanin

Uhorské zákony v 11. storočí (r. 1000 – 1116) (5/6)

  • 12. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 618x
  • 0
Uhorské zákony v 11. storočí (r. 1000 – 1116) (4/6)

Zdenko Dzurjanin

Uhorské zákony v 11. storočí (r. 1000 – 1116) (4/6)

  • 12. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 608x
  • 0
Uhorské zákony v 11. storočí (r. 1000 – 1116) (3/6)

Zdenko Dzurjanin

Uhorské zákony v 11. storočí (r. 1000 – 1116) (3/6)

  • 11. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 908x
  • 1
reklama
SkryťZatvoriť reklamu