Bicyklový výlet: Sereď - Nitra - Šurany - Nové Zámky

Do Serede som prišiel asi o 9:00 riadne vytrasený. Príčinou bola miestna panelová komunikácia na úseku trasy Senec - Sládkovičovo - Sereď, akú nájdete povedzme v Českej republike na diaľnici do Prahy alebo v Nemecku.
Po príchode do Serede som bol rád, že som konečne za polovicou cesty do Nitry. Tachometer ukazoval prejdených 63 kilometrov. Do Nových Zámkov ma však ešte čakala dlhá cesta. Na to som sa v tej chvíli vôbec nemyslel a po krátkej polhodinovej pauze a občerstvení v staničnom bufete na miestnej autobusovej stanici som sa veselo cez most pobral ďalej.

Teplota postupom času stúpala (dosiahla neuveritelných 35 stupňov v chládku) a únava sa pomaličky začínla prejavovať. Proti tomu som úspešne bojoval minerálkami a vodou v počte litrov osem a dva, ktoré som si so sebou niesol v príručnej batožine bicykla (10 kg navyše). Bola to celkom zábava bicyklovať s takou záťažou. Najmä do takéhoto kopca...

Ale potom sa situácia rapídne zmenila. Ísť v 40 kilometrovej rýchlosti dolu kopcom sa na južnom Slovensku podarí málokde. Poriadne som si to teda vychutnal. Nebojte sa, všetko sa zaobišlo bez zranení a do Nitry som prišiel zdravý.

Po vstupe do mesta ma ako prvá privítala sakrálna stavba - Kostol sv. Cyrila a sv. Metoda. Bol som v mestskej časti Nitra-Kynek. Po pravej strane sa majestátne vypínalo tretie najväčšie slovenské sídlisko po bratislavskej Petržalke a banskobystrickej Sásovej - nitrianska Klokočina.
Spomenul som si na svojho bratranca z druhého kolena, ktorý tu vyštudoval Slovenskú Poľnohospodársku Univerzitu a chcel som ho ísť navštíviť. V časoch, keď nebýval na internáte, jeho dočasným bydliskom bolo totiž práve toto sídlisko, kde býval u jedného z nitrianskych pátrov. Škoda len, že nebol v tej chvíli v Nitre. Tak som mu aspoň zavolal od značky vstupu do mesta: "Janči, ta sevas, ja u Nitroj a idzem do New Castlu! :D Ta śe trim! Pozdravujem ce." a išiel som ďalej - cez most smerom k SPU.

Po príchode do centra Nitry som si na autobusovej stanici dal dvojhodinovú pauzu; čakal ma posledný úsek - 35 kilometrov do Nových Zámkov. Bolo jedenásť hodín. V nohách som mal presne 100 kilometrov, takže dve hodiny strávené debatovaním s predavačkou v stánku na autobusovej stanici padli vhod.
Okrem dalších dvoch litrov minerálky, ktoré som si u nej kúpil som bol obdarovaný aj malou krabičkou slivák, ktoré som dostal úplne zadarmo možno len preto, že som jej povedal, že idem až z Bratislavy a až do Nových Zámkov. Ak práve tieto riadky teta predavačka zo stánku na autobusovej stanici v Nitre práve číta - týmto jej veľmi pekne ďakujem. Chvalabohu, že dobrí ľudia ešte existujú...
Rozlúčili sme sa a ja som sa vydal na smer Nové Zámky.

Posledné zábery som urobil v Šuranoch - sú z Kostola sv. Štefana.

Žiaľ, ďalej už z dôvodu vybitia baterky vo foťáku nebolo možné môj heroický výkon sobotňajšieho júlového dňa dokumentovať. Preto vám sľubujem, že o fotografie z Nových Zámkov nebudete ukrátení. Uzrú svetlo sveta len čo sa vonku oteplí.