Aby som to uviedol na správnu mieru, pomenovanie Farkašín je poslovenčený názov maďarského Farkashíd, ktoré je zase odvodené od názvu, pod akým sa prvýkrát táto obec spomína (Farkashida, 1347[1][2]). V skutočnosti ide o dedinu Vlčkovce, ktorá sa nachádza v tesnom závese za Križovanmi nad Dudváhom.
Obec bola osídlená od paleolitu až po veľkomoravské obdobie. V priebehu svojej existencie patrila panstvu v Šintave a Čeklísi (Bernolákovo). Od 16. storočia tu pracovali habáni (džbánkari), ktorí si tu v 20. storoči vybudovali cukrovar. Prišli sem po Českej ceste, ktorú hojne využívali aj kupci a obchodníci na uskutočnenie svojich podnikateľských zámerov a rekreácie.
Okrem nej významnú úlohu v dejinách obce mal most cez rieku Dudváh na konci dediny pri kostole. Práve on je vyobrazený na erbe obce.
Kríž pri kostole pripomínajúci obete |
Dedina žila relatívne pokojným životom až do vojnových rokov 1914 - 1918. Vtedy cez obec prechádzal front, ktorý vypálením zničil takmer 40 objektov v obci. Z dediny sa stalo miesto plné zákopov. Kľud neustal ani v búrlivom roku 1945, kedy sa do bojov v Slovenskom národom povstaní zapojili piati muži z dediny (Ferdinand Cuninka, Alojz Falath, Ján Falath ml., Viktor Juračka a František Vívoda). Týmto spoluobčanom, ako aj ostatným obetiam oboch vojen postavili v areáli kostola kríž. Pod ním stojí napísané: „Na pamiatku skončenia vojny a vo svetovej vojne padlých vojakov, obnovila a znovu postavila kríž obec Farkašín v roku 1946."
Menoslov padlých som, ako vždy pri každom pamätníku, hľadal márne, možno si miestni obyvatelia povedali - v jednoduchosti je krása.
Presuňme sa ale zase o kus ďalej - do roku 1949, presnejšie na jeho koniec. Vtedy bola obecnou raritou funkcia miestneho bubeníka, ktorú zastával Štefan Horváth. Keď koncom roka 1949 v dedine postavili prvý verejný rozhlas, o prácu, bohužiaľ, prišiel. Po roku 1960 ako vyvrcholenie stavebného boomu v obci sa na skvalitnenie dopravy v obci zaviedla autobusová linka na trase Trnava - Vlčkovce - Sereď.
Rok 1975 priniesol dedine škrt cez rozpočet - nastalo zlúčenie susedných obcí (Opoj, Križovany nad Dudváhom) a zmena názvu obce na Dudváh. Miestny obvodný výbor umiestnili práve sem.
Rímskokatolícky Kostol sv. Terezky Jeziškovej v obci Vlčkovce |
Obec žila živým náboženským životom. Dôkazom toho je aj miestny kostol, ktorý je zasvätený sv. Terezke Ježiškovej, hoci pochádza z roku 1934. Jeho autorom je architekt Milan Michal Harminc (1869 - 1964), ktorý svoje priezvisko na pamiatku nechal vtesať na pravý bok pri vchode do kostola. Jeho fasádu zdobí tabuľa, ktorou farníci obce vzdali hold za postavenie chrámu a spôsob jeho financovania: „Na pamiatku skončenia vojny a vo svetovej vojne padlých vojakov, obnovila a znovu postavila kríž obec Farkašín v roku 1946."Tento chrám postavili vlčkovskí veriaci pod farárom Camillom Kovácsy zo svojich milodarov, ktoré obetovali s láskou a štedrosťou na tento účel. Vysvätil ho Dr. Pavol Jantausch, biskup prienejský, apoštolský administrátor trnavský dňa 14. októbra 1934 na 22. nedeľu po Duchu Svätom." Pri kostole je misijný kríž z rokov 1935 a 1948.
|
Pohľad na loď kostola |
Súčasťou dediny je aj niekoľko sôch situovaných na hlavnej ulici v obci (socha Panny Márie z roku 1928; socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1807). Obe sochy sú nadpísané textami. Socha Panny Márie v slovenskom[3] a socha paróna vôd v latinskom jazyku[4].
|
Socha sv. Jána Nepomuckého |
Topole hučali, rapotalo v mlyne,
keď som ja bol malý chlapec, dávno, dávno na dedine.
Uvädli topole, nerapocú kolá
už tá naša dedinôčka, dávno, dávno neni ako bola.
Fraňo Štefunko, 1954
[1] Šimončič J. a kol.: Dejiny Trnavy. OBZOR. Bratislava. 1988.
[2] Obecný historik a rodák z obce Fraňo Štefunko (1903 - 1974) uvádza, že najstaršou písomnou zmienkou o Vlčkovciach je listina z roku 1231, ktorá zaznamenáva spor o dediny Farkašín a Gest (Hoste). Listina Karola Róberta zo 6. januára 1336 prináša tak skutočne historicky doloženú prvú písomnú zmienku o Vlčkovciach.
[3] „Túto sochu dala postaviť ku Matky Božej štedrosti Hedvigy Kiselicovej - rod. Mercelovej u Márii Uhrovičovej rod. Martinkovičovej roku 1928."
[4] „Impensis Ioane Horvat et Maria Sviter Farkashova 1807."
[5] Šimončič J. a kol.: Dejiny Trnavy. OBZOR. Bratislava. 1988.; Oficiálna stránka obce Vlčkovce.; Dzurjanin Z.: Ilustrácie k článku. 2009.
