reklama

Medzi alfou a omegou (7. február 2009)

Predstavte si dedinu, v ktorej široko-ďaleko nenájdete nič okrem poľa a rovinatej roviny a vstúpte za brány obce vynikajúcich umelcov. Vitajte v obci Opoj!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Hlavná ulica v obci Opoj.
Hlavná ulica v obci Opoj. (zdroj: Zdenko Dzurjanin)

Pri ceste spájajúcej Bratislavu, Sereď a Nitru leží obec. Pravda, peši sa do nej treba dostať popri poľnohospodárskom družstve Majcichov, ktoré svojimi vôňami obdarúva široké okolie Trnavskej tabule. Keď som okolo neho išiel, mal som pocit, že práve zabíjajú nejakého brava, alebo venčia kone na prechádzke. Ako obyvateľovi mesta táto vôňa vo mne nevzbudzovala nič príjemné, napriek tomu som to musel vydržať.

Po asfaltovej ceste som sa pomaly blížil k dedine. Už z diaľky bolo vidno vežu maličkého kostolíka, ktorú postavili len pred nedávnom. Ešte zopár zatáčok a bol som pri tabuli, odkiaľ sa mi naskytol nasledovný pohľad na obec, ktorej prvá zmienka o jej názve pochádza z roku 1266 (Opoy, maď. Apaj).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pohľad na obec Opoj [ 1 ]
Вид деревни Опой

Asi ako každého, tak aj mňa zaujal obecný erb. Jeho dejiny a vývoj sú pomerne mladé. Súvisia s miestnym kostolom, ktorý je zasvätený Najsvätejšej Trojici. Zdôvodnenie takéhoto použitia erbu, ktorého súčasťou sú symboly Božieho oka (Boh Otec), holubice (Duch Svätý) a kríža (Boh Syn) vychádzalo z heraldických zvyklostí.

Prícestný kríž z roku 1830
Крест возле дороги от 1830 года

Tieto atribúty sú z výtvarného hľadiska dopnené lúčmi slnka a písmenami gréckej abecedy - alfou a omegou - začiatkom a koncom.

Dá sa povedať, že začiatok a koniec obce ohraničujú z každej prístupovej strany prícestné kríže alebo sochy svätých. Zo smeru od Trnavy - na bývalej poľnej ceste - ktorá obec s týmto okresným mestom spájala, stojí na miernej umelo vytvorenej vyvýšenine opustený kríž, ohraničený štyrmi stromami. Dnes na ňom chýba Panna Mária a už aj nadpis, ktorý je situovaný pod krížom, nie je dobre čitateľný. Po dlhotrvajúcom lúštení sa mi ho predsalen podarilo dešifrovať: „2 uminena dali sprawit LISSKA ADAM a manželka ANNA rozená Katona - 1830."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Umiestnenie tejto sakrálnej pamiatky je pozoruhodné z viacerých hľadísk. Kríž je postavený v časti chotára s názvom Chríb. Takéto pomenovania mali čo-to do seba so slovanskými sídliskami, pohrebiskami a nálezmi keramiky. V prípade obce je táto časť tiež dôkazom, že na lokalite sa v stredoveku rozprestieralo osídlenie, pretože keramiku z 12. - 14. storočia sa podarilo nájsť ako v okolí kamenného kríža, tak aj v neďalekej časti Rybník.

Na pravej strane cesty z Opoja do Majcichova sa nachádza na stĺpe klasicistická socha Panny Márie. V spodnej časti monumentu je umiestnená nápisová tabuľka s textom: „Ave Maria F. 1832 R. 1928." Miestni ju volajú Panenka Mária a len málokto z nich vie, že sa nachádza práve tam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Socha Panny Márie
Статуя Девы Марии

Pýtal som sa na ňu aj jedného starčeka, ktorý práve vychádzal zo svojho domu polorozospatým tempom.

„Dobrý deň!" - zdravím zhruba o pol deviatej ráno starčeka na konci dediny.
„Dobrý deň!" - starček odpovedá, trocha rozospatým hlasom.
„Vraj sa týmto smerom nachádza nejaká socha Panny Márie." - pýtam sa oznamovacou vetou.
„Aká socha, ja o žiadnej soche neviem." - namrzene odvrkne starček.
„Tam na konci dediny..." - ukazujem mu prstom smerom na pole do diaľky. „Panenka Mária, či ako to voláte."
Starček pozerá na mňa a vidno, že hlboko netuší. Po chvíľke ticha dodáva: „Nuž, chlapče, vieš, ja poznám v tejto dedine len kostol. Chodím len do kostola každú nedeľu a v tyždni raz."
„Ja viem dedo, že kostol je pre vás dôležitá vec, skoro najdôležitejšia na svete, ale predsalen, nejaká socha sa tu nenájde?"
„No... možno aj hej, skúste sa pozrieť."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento inteligentný rozhovor zjavne nekomunikatívneho občana (inak je možno zhovorčivý, len teraz sa mu dajako nechcelo) som teda ukončil, slušne sa pozdravil a šiel smerom na Majcichov. Okolo mňa rovinatá rovina a ničové nič. Tu by som teda nevedel bývať, pomyslel som si - ešteže som Bratislavčan, čo má doma aj kopce.

Ako tak kráčam po ceste predo mnou sa postupne zjavuje panoráma kilometer a pol vzdialenej dediny - Majcichov. Na pravej strane cesty čosi trčí do oblakov - hurá Panenka Mária! Rekonštruovaná! Bol tam nápis: „Renovované v roku ruženca - 2003 a 200. výročia založenia farnosti - 2004."  Nešlo mi do hlavy, ako to toho starčeka nemohlo zaujímať; vtedy to muselo byť celospoločenské podujatie pre celú obec...

A teraz rýchlo odfotografovať a hor sa ku potoku. Ten potok je zase miestna štylizácia rieky Malý Dudváh; maličkej zurčiacej riečky, ktorá sa vinie zo severu na juh a končí kdesi v Malom Dunaji. Aby ste mali predstavu, vyzerá asi takto.

Rieka Malý Dudváh s panorámou obce Opoj
Река Малый Дудваг с панорамой деревни Опой

Neďaleko mosta cez rieku stojí (takmer na súkromnom pozemku) socha sv. Jána Nepomuckého - patróna vôd. Pôvodne je socha z roku 1846 - v roku 1950 sa však na jej obnove podieľal miestny dobrovoľný hasičský zbor.

O založení základiny na jej vytvorenie sa zmieňuje aj kanonická vizitácia opojskej farnosti. Sochu osadili pri vyústení cesty z Vlčkoviec do Opoja, na ľavú stranu cesty. Predmetom renovácie sochy sa stal kamenný podstavec s vytesaným textom, ktorý však nie je pôvodný.

Zvonica
Колоколня

Typická súčasť dedín na Slovensku,
ktoré nemajú kostol
Типический компонент посёлков
в Словакии не имеющих костёл

Pôvodná je však zvonica - z prvej polovice 19. storočia. Stavba so štvorcovou pôdorysnou dispozíciou, ihlanovou strechou a oblúkovitými oknami vyčnieva z radu domov na najstaršej opojskej ulici, ktorá končí pri soche sv. Jána Nepomuckého. Dnes sa už nepoužíva, ale aj napriek jej súčasnému stavu (podmočené steny), fungovala do skončenia druhej svetovej vojny, pokým na pohrebnej kaplnke v areáli cintorína nepostavili vežu.

Vo zvonici sa nachádzajú tri zvony - malý, stredný a veľký. Malý zvon so spodným priemerom 300 mm je nedatovaný a ani jeho miesto uliatia nie je známe. Stredný zvon so spodným priemerom 450 mm uliali Bratia Fischerovci v Trnave v roku 1902. Najstarším zvonom je veľký zvon z roku 1692. Jeho autorom je Ján Achamer z Bratislavy.

Severozápadnú časť obce uzatvára rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice - pôvodne spomínaná baroková, neskôr klasicisticky upravená, jednoloďová pohrebná kaplnka s podzemnou kryptou pre rodinu grófa Szásyho v roku 1775. Objekt však bol dvakrát rekonštruovaný (1982, 2001). Pri poslednej rekonštrukcii bola opäť postavená veža kostola.

Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice
Римокатолический костёл св. Троицы

Súčasný vonkajší vzhľad tejto sakrálnej stavby je výsledkom povojnových prestavieb súvisia­cich s narušením veže a krovu, počas oslobodzovania obce v roku 1945.

Život v obci Opoj
Жизнь в деревне Опой

Interiér kostola tvoria fresky v podobe výjavov z biblie a obrazov sv. Marka a sv. Lukáša. Jeho okolie skrášľuje socha Panny Márie, misijný kríž (1947, 2004) a ďalší kríž, renovovaný v roku 2001. Na múroch kostola sa nachádza pamätná tabuľa Ľudovítovi Gašparovi Zaosekovi (1841 - 1908) - kňazovi a ľudovému spisovateľovi, rodákovi z obce a z pravej strany je to zas krypta grófskej rodiny Szászyovcov. Fasádu kostola skrášľuje nápis z Taizé: „Vy, ktorí sem vstupujete, zmierte sa otec so synom, manžel so ženou, veriaci s tým, kto veriť nechce."

Pred vstupom na cintorín je vedľa kríža umiestnený pamätník padlým vojakom v prvej[2] a druhej svetovej vojne[3]. Lemuje ho citácia „Na pamiatku padlým vojakom z Opoja v prvej a druhej svetovej vojne."

Centrum obce Opoj
Центр деревни Опой

Zaujalo ma na ňom jedno priezvisko - Alojz Šabík. Mám totiž spolužiaka, ktorý sa volá Ivan, reku či to nie je nejaký jeho príbuzný...

[1] Niekde v týchto miestach ležal židovský cintorín (v dedine bola aj už neexistujúca židovská synagóga), ktorý slúžil na pochovávanie členov židovskej komunity z priľahlých obcí, ako aj z obce Opoj. Pochovávalo sa na ňom ešte počas druhej svetovej vojny, až do posledných deportácií v roku 1944. Na cintoríne sa nachádzalo zhruba 30 náhrobných kameňov, pričom najstaršie boli pravdepodobne z konca 18. a začiatku 19. storočia. Dnes už cintorín neexistuje, pretože v povojnovom období sa na jeho ploche a v blízkom okolí začala rozvíjať nová bytová výstavba.
[2] Na pamätníku sú vyryté nasledujúce mená (uvádzané v pôvodnom prepise v abecednom poradí):

  • Hýbela Dominik.

  • Kubovič Michal, Kubovič Štefan, Kudláč Michal.

  • Petík Štefan.

  • Ševčík Ambróz.

  • Tóth Gabriel, Tóth Jozef.

  • Vaško Jozef, Vaško Štefan.

[3] Na pamätníku sú vyryté nasledujúce mená (uvádzané v pôvodnom prepise v abecednom poradí):

  • Šabík Alojz

[4] Šimončič J. a kol.: Dejiny Trnavy. OBZOR. Bratislava. 1988.; Oficiálna stránka obce Opoj.; Dzurjanin Z.: Ilustrácie k článku. 2009.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu