Dedina je známa svojím motorestom Zeleneč, ktorý sa nachádza pri diaľnici D1, na hlavnom ťahu z Bratislavy do Košíc. Kúsok ďalej, smerom na sever, sa na Trnavskej sprašovej tabuli medzi potokom Parná a diaľnicou D1 rozprestiera rovnomenná obec. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z čias uhorského kráľa Bela IV., ktorý ju v listine datovanej dňom 13. máj 1243 nazýva Terra Scelench ( Scelenech [ 1 ])
|
Erb obce Zeleneč |
. Od tohto času sa dedina stáva majetkom bratislavského mešťana Wocha, neskôr, od roku 1278 (za vlády Ladislava IV. Kumánskeho), bratislavskej kapituly. Od 15. storočia je súčasťou obce aj neďaleký Starý Linč ( O Zelenecz [ 2 ]) V listine sa spomína aj malá, dnes už neexistujúca, pevnosť v blízkosti Zelenča.
Dejiny obce však siahajú oveľa ďalej. Miestne archeologické nálezy (neolitické sídlisko s mnohými kultúrami (kultúrnymi prejavmi), medzi inými lengyelskou a želiezovskou) nasvedčujú, že kataster dediny bol osídlený už v dávnej minulosti.
V priebehu svojich dejín, Zeleneč často menil svoj názov[3]. Napríklad v roku 1773 to bol Lincž / Szilincs (dnešný maďarský názov obce), 1786 Silinz / Linz (nemecký názov), 1808 Szi-Lincs / Szilincs / Sylinč (poslovenčený názov obce z maďarského pôvodného názvu z roku 1773), 1863 - 1907 Szilincs či 1913 Szelincs, alebo 1920 Linč a napokon od roku 1927 súčasný názov obce - Zeleneč.
|
Zelenečská ulica zo smeru od Hrnčiaroviec nad Parnou |
Keď som sa pozeral do mojej mapy, ktorú pri mojich výletoch používam[4], ako pozerám, tak pozerám, žiaden kostol v Zelenči nie je na mape vyznačený. Sú síce na Slovensku obce aj bez kostolov, ale aby obec, ktorá je vzdialená 3,5 kilometra od najbližšej civilizácie z jednej strany (Trnava-Modranka), jeden kilometer z druhej (Hrnčiarovce nad Parnou) a 6,5 kilometra zo strany tretej (Majcichov) nemala kostol, tak to by už bolo priveľa aj pre miestnych obyvateľov, najmä dôchodcov. (Aj keď po pešom výcviku v Moskve by mne dokopy absolvovať 22 kilometrov (počítam tri cesty tam a späť) vôbec nevadilo.) Overil som si teda informáciu aj v inom zdroji - novšej mape na internete.
|
Veru, tam už kostol bol. Nešlo mi preto do hlavy. Ako to, že nie je na mape, z roku 1994 - 1995? „Kde súdruhovia z ČSSR urobili chybu?" Vzal som teda svoje pakšametle a šiel do terénu.
Po príchode do obce mi bolo všetko jasné. Pôvodný gotický kostol (kaplnka) z 15. storočia bol v roku 1743 prestavaný a v roku 1969 nemilosrdne zrovnaný so zemou a nahradený ozrutnou betónovou stavbou, ktorú dostavali v roku 1973. Spokojne môžem povedať, že je to bezpodmienečne najsocialistickejšia stavbu v dedine! Nemôžem si pomôcť, ale z tejto sakrálnej stavby som mal pocit, že vchádzam do rokovacej sály rumunského parlamentu (a tým som nechcel Rumunov uraziť), prinajhoršom krematória, ale nie do Kostola Narodenia Panny Márie. Veď napokon, posúďte sami.
|
Vstupný portál Rímskokatolíckeho Kostola Narodenia Panny Márie v Zelenči |
|
Bočný pohľad na kostol s krížom |
Pri pohľade na kostol musím skonštatovať , že pán inžinier Jozef Hrašna (architekt a projektant stavby) „mal" ozaj veľké umelecké cítenie, alebo zjavne bol pod hlbokým vplyvom socialistického realizmu.
|
Pamätník padlým vojakom vo vojnách |
Tak ako kostol pripomína časy rokov 1948 - 1989, pamätník - mimochodom, tiež dielo architekta Jozefa Hrašnu - v miestnej časti Na Pažiti zase pripomína boje miestnych obyvateľov v prvej[5] a druhej svetovej vojne[6]. Svoje stopy tu vojna zanechala v podobe mŕtvych vojakov, ktorých mená sú na pamätníku vyryté. Pod menoslovom padlých sa nachádza takéto štvorveršie (motto):
„Sloboda je ruža rozvitá červená
slzami zrosená a krvou sfarbená
je pre všetkých, ale len jediná,
ako láska pre srdce, ako matka pre syna."
Kultúrny zážitok som si vynahradil pri kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v časti miestneho cintorína. Táto jednoloďová stavba pochádza z 18. storočia.
|
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na miestnom cintoríne |
Poslednou pamiatkou je socha sv. Floriána z 19. storočia, ktorá sa nachádza v srdci dediny - pred materskou školou neďaleko kostola. Jej spodnú časť zdobí nápis v skomolenom latinskom jazyku: „Oblatum pium passionis que szitints svolum. U luos ...caluir Dei Plebs hosce proparuil sibi Simirlar ivin Sanoti Simi ni ul sil prece Tua Tiloi mugnanimis Anno 1819. die 17 Novembr."
|
Detail na sochu sv. Floriána pred materskou školou v obci Zeleneč |
V dedine od roku 1974 pôsobí ochotnícke divadlo (divadelný ochotnícky súbor) s výstižným názvom Z - divadlo (písmeno symbolizuje štyri slová - záujem, zväzáci, zelenáči, Zeleneč). Jeho členmi sú amatérski herci - maliar-natierač, krčmárka či zámočník. Prídťe sa na nich pozrieť, určite sa to oplatí. Ja sa s vami pre dnešok lúčim. Ale ešte predtým pridám jednu socialistickú pikošku.
Hovorí sa v nej síce o Trnave, ale má súvis so Zelenčom: „Ďalší rozvoj mesta bude úmerný rastu obyvateľstva, ktorý má podľa výhľadových plánov do roku 1990 dosiahnuť 74 800 obyvateľov a v roku 2000 po pričlenení obce Zeleneč asi 90 000 obyvateľov.[7]" Fakt pecka, ale z dnešného hľadiska to má jednu podstatnú chybu. Rok 2000 je už za nami, ale Zeleneč je ešte stále samostatná obec! Preto nie všetky socialistické predstavy treba brať v 21. storočí vážne. A to som ešte nepoctil svojou návštevou Dedinu Mládeže...
Dovidenia.... ach jaj, teda dočítania!
|
[1] Šimončič J. a kol.: Dejiny Trnavy. OBZOR. Bratislava. 1988.
[2] Tamže, str. 453.
[3] Majtán M.: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 - 1997). Veda. Bratislava. 1998.
[4] Vojenský kartografický ústav: Autoatlas - Slovenská republika. Vydanie prvé. Harmanec. 1994 - 1995. ISBN 80 - 85510 - 56 - 1.
[5] Na pamätníku sú vyryté nasledujúce mená (uvádzané v pôvodnom prepise v abecednom poradí s vekom úmrtia v zátvorke za menom):
Bachratý Štefan (20), Bilik Jozef (21), Bilik Silvester (19) Benkovský Silvester (22), Belokostolský Štefan (21), Bobek Tomáš (31).
Drobný Cyril (31), Drobný Ján (35), Dudáš Jozef (28), Dukát Alojz (24).
Halada Fabián (31), Hornáček František (22), Horváth Jozef (24).
Jurišič Jozef (43), Jurišič Vít (33).
Kintler Jozef (22), Kotásek Teofil (29), Kubrovič Marcel (27), Kurinec František (32).
Lančarič Ján (19), Lukačovič Jarolín (22).
Marko František (32), Marko Jozef (31), Marko Michal (21), Matula Jozef (28), Mihok Ladislav (28), Mikláš Ján (21).
Pápay František (21), Plank Štefan (28).
Sedlák Štefan (28), Sloboda Vojtech (33), Solár Jozef (19), Straka Ján (40).
Tašký Jozef (49), Tibenský Cyril (19), Tibenský Ján (29), Tibenský Donát (34), Tomášovič Vít (24).
Velčík Rudolf (25).
Zatlkaj Jozef (30), Zvolenský Ján (23).
[6] Na pamätníku sú vyryté nasledujúce mená (uvádzané v pôvodnom prepise v abecednom poradí s vekom úmrtia v zátvorke za menom):
Bučány Jozef (10), Bučány Štefan (33).
Daniš Fabián (30).
Mikuš Štefan (33).
Orešanský Koloman (35).
Pavlík František (31).
Stranovský Jozef (33).
Ujlakyová Marcela (36).
Silný Ján (25).
Tibenský Emil (22).
Žgančík Vít (26).
[7] Boskovič M. a kol.: Mestá ČSSR. Trnava. ČSTK-PRESSFOTO. Bratislava. 1988.
[8] Šimončič J. a kol.: Dejiny Trnavy. OBZOR. Bratislava. 1988.; Oficiálna stránka obce Zeleneč.; Dzurjanin Z.: Ilustrácie k článku. 2009.
