Na návšteve u spolužiaka na južnom Slovensku (14. január 2009)

Erb obce Štvrtok na Ostrove. (zdroj: Zdenko Dzurjanin)

Dedinka Štvrtok na Ostrove (maď. Csutörtök, Csallóközcsötörtök) sa nachádza v tichom prostredí južného Slovenska na hlavnej ceste vedúcej do Dunajskej Stredy. Je známa niekoľkými prvenstvami a zaujímavosťami medzi dedinami a mestami tejto časti Slovenska.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1217, keď sa v miestnych análoch spomína pod názvom Ceturthuc (prípadne Cheturthucheil, Chetertekhel (maď. Csütörtökhely), Villa Liupoldi, či neskôr Leopoldsdorf). Tento názov mal základ v tradícii usporadúvania miestnych trhov, ktoré obec datuje od 15. storočia, kedy jej boli udelené práva na usporiadanie obecného jarmoku, deň konania ktorého stanovila na štvrtok.

Dedina bola tradične už od čias uhorského kráľa Štefana I. miestom z kostolom. V dokumentoch z roku 1217 sa spomína, že Ondrej II. ju ešte ako predtým patriaci majetok Bratislavského hradu daroval predchodcom rodiny grófov Svätojurského (maď. gróf Szent-Györgyi) a Bazinského (maď. gróf Bazini János). Už v stredoveku sa dedina tešila veľkej obľube. V 13. storočí sa sem nasťahovali nemeckí kolonisti (obec bola v tom čase známa pod nemeckým názvom Loipersdorf) a v 15. storočí sa z nej stala zemepanské mestečko, ale toto privilégium v 70. rokoch 19. storočia stratilo a postupne začalo upadať.

Podľa maďarského geografa 19. storočia Fénesa Eleka (1807 -1876) bola obec Štvrtok na Ostrove v tomto období „maďarským mestom, ležiacim v prešporskej župe na štátnej ceste do Pešti, s jedným naozaj starým katolíckym kostolom a s počtom obyvateľov 508 katolíkov, 4 reformovaní a 8 Židov."^[1]

Maďarský ráz obce, ktorej najväčší rozmach maďarského obyvateľstva bol zaznamenaný začiatkom 20. storočia (v roku 1910), keď v obci bývala prevažná väčšina maďarsky hovoriacich spoluobčanov, pretrval až dodnes a podčiarkuje to aj fakt, že vo Štvrtku na Ostrove ako v jednej z mála dedín nie sú slovenské omše.

Maďarský jazyk tu počuť na každom kroku a slovenčinu tu ľudia používajú málokedy, hoci slovenská škola v dedine stojí.

Okrem dvoch škôl (spomenutej slovenskej a ešte maďarskej) je táto obec známa aj druhým najstarším stojacim kostolíkom na území západného Slovenska po Kostolíku sv. Michala Archanjela v Dražovciach. Zasvätený je svätému Jakubovi a postavila ho grófska rodina zo Svätého Jura v roku 1160. Je to dvojloďový stredoveký kostol postavený v románskom a gotickom štýle; na vrchu ukončený dvoma vežami. Masívne múry kostola dookola podopierajú piliere. Na severnej strane chrámu zostala zachovaná vedľajšia loď.

V interiéri kostola sa nachádza niekoľko cenných oltárov (na jednom z nich je socha Panny Márie z roku 1714) a neskorogotická krstiteľnica z 18. storočia. Na východnej strane kostola sú vitráže vyobrazujúce sv. Imricha a sv. Barboru. Hlavný neogotický oltár je z roku 1913 a sú na ňom biblické postavy sv. Žofie, sv. Jakuba Staršieho a uhorských panovníka a svätice sv. Alžbety Uhorskej a sv. Štefana kráľa. Kostolu ho venovala manželka Jakuba Silla Zsofia rodená Füle.

Fresky s biblickými výjavmi na stenách kostola sú dielom maďarského maliara Massánya Ödöna, ktorý ich namaľoval v roku 1959. Dnes už majú za sebou už jednu rekonštrukciu, v roku 1996. Organ na chóruse kostola postavil organár Országh Sándor v roku 1877. Má jeden manuál, 10 registrov a drevené píšťaly.

Pri východe zo sakrstie kostola sa nachádza vchod do krypty. Na stene oproti vchodu visí renesančný náhrobný kameň Mihalya Méreyho^[2] (na severnej strane kostola), na ktorom sa píše: „Magnifico D. Michaeli de Mere ex provincia Sigiensi oriundo qui Ferdinando e Maximiliano Rom:Imperatoribus et Ungariae Regibus dum vixit Fidelem constantem qui operam navavit e ab iis propalatinatus honore donatus fuit, e in iuredicendo patriam or navit, viro integerrimo, e seni probitatis eximae Emericus Michael, Anna Sophia, e Catherina liberi superstites hoc monumentum coniugi, e parenti pientissimo posuerunt Vixin anis 72, Fato-functus est 26 febr Ano Chri MDLXII, non longo post tempore simili fato eum secuti sunt Iuliana coniunx, e Stephanus filius qui vixeratanis 32 itaque simul hic sunt humati.^[6][7]"

Ďalšou pamiatkou v obci je kamenná socha sv. Floriána, patróna hasičov. Nachádza sa v strede dediny na hlavnej ceste v smere do Bratislavy a stojí tu od roku 1893. 

Jej donátormi bolo osem maďarských občanov - Valacsai János, Tomasek István, Sill István a Sill János, Németh Ferenc, Sill Jakab, Író Ferencz a Kallai Imre.

Dôležitou súčasťou dediny je morový stĺp (socha) sv. Trojice na dolnom konci dediny v smere na Dunajskú Stredu. Je to kamenná socha, ktorú nájdete v miestnom dedinskom Orechovom parku.

Postavilo ju miestne poľnohospodárske družstvo v jubilejnom roku 1900. Svedčí o tom nápis v dolnej časti pamiatky, ktorý znie: „A jubileumi szent év emlékére emeltette Csütörtök mezőváros gazdaközsége - 1900."

Rekonštrukcie sa dočkala po sto rokoch od jej vzniku, kedy jej obnovu financovali poslanci miestneho zastupiteľstva.

Na vysokom stĺpe vo vrchnej jeho časti stojí Svätá Trojica - Otec, Syn a Duch Svätý v podobe holubice a pod nimi anjeli, v dolnej je zase Madonna s dieťatkom a sv. Anna. Tie po stranách strážia dve biblické postavy - učeníci Ježišovi - sv. Peter s kľučami od nebeského kráľovstva a Svätým písmom a sv. Pavol, držiaci v rukách meč a evanjeliár.

Aj prícestných krížov je v dedine niekoľko. Červený kríž z roku 1799, autorom ktorého je Sill Mihály, sa nachádza na hornom konci dediny. Pôvodne stál trocha ďalej od hlavnej cesty, ale po vybudovaní nového radu dedinských domov ho premiestnili bližšie a ohradili kovovou ohradou.

Biely kríž stojí vedľa cesty do Bratislavy. Na chválu Ježiša Krista ho v roku 1913 financoval Still Jakab s manželkou Zsófiou a postavil ho jeden šopronský kamenár. Pri kríži sa nachádza aj socha svätej Anny. Oba kríže sú vyrobené z kameňa.

Posledný drevený kríž (tzv. Bolestný kríž) stojí na malom kopci hneď vedľa hlavnej cesty. Ak ho chcete vidieť, iniciatíve sa medze nekladú. Má to však jeden háčik - nachádza sa u jedného dedinčana v záhrade. Jeho autorom sú zahraniční umelci, ktorí ho postavili v roku 1913. Základom celého diela je Pieta - taktiež dielo toho istého šopronského kamenára, ktorý sa zapojil aj do výstavby jedného z prícestných krížov v dedine.

Novodobou tradíciou miestnych obyvateľov je stavba dedinského adventného venca, ktorý má svoje miesto na hlavnom dedinskom námestí, hneď vedľa sochy sv. Floriána. V roku 2008 ho občania dediny postavili druhákrát. Podľa miestnych je to vraj najväčší adventný veniec na Slovensku. Vyzerá celkom lákavo a priestorovo je veľmi dobre situovaný. Ja som si ho napríklad všimol hneď, ešte skôr ako som vystúpil z autobusu. Na mieste hlavného námestia býva vystavený v čase adventu a Vianoc.

Ako jedna z mála obcí, Štvrtok na Ostrove má dva pomníky padlým vojakom. Jeden z nich - pomník padlých vojakov v prvej svetovej vojne - sa nachádza za kultúrnym domom v nenápadnej uličke, za stromami a bráničkou. Vybudovalo ho spoločenstvo obce na počesť a pamiatku hrdinov, ktorí položili svoje životy vo vojne. Pozoruhodný na oboch pamätníkoch je použitý citát, ktorý znie: „Sokáig vártunk s nem jöttetek, idegen földben porlad szívetek, elvesztetek mint hulló csillagok, csak Isten tudja, hol a sírotok."^[3]

Slovenské mená na pomníku darmo budete hľadať, tu ste v maďarskej dedine, aj keď sa telom nachádzate na Slovensku. Či mali padlí vojaci slovenských predkov usudzovať možno iba z ich priezvísk, o tom či je to pravda, však pochybujem^[4].

Pomník padlým vojakom v druhej svetovej vojne^[5] sa nachádza na miestnom cintoríne pri dome smútku. Keď sme sa pri ňom zastavili, Andrej hneď spomenul gramatickú chybu, ktorá sa nedopatrením uzrela svetlo sveta. Nič to však na jeho kráse a pokornej majestátnosti nemení. Naopak, tých, ktorí vedia po maďarsky, okrem iných zaujímavých mien, zaujme jedno meno; ide o vojaka menom Szilvester Karácsony. Keby som mal byť v tomto prípade puntičkár, tak po slovensky by doslovný preklad znel Silvester Vianoce. Ja len dúfam, že sa nenarodil 24. decembra.

Poslednou zaujímavosťou v dedine je kopjafa, tzv. vyrezávaný náhrobný stĺp z dreva.

Kopjafa je dielom maďarského rezbára Nagy Gézu z obce Číčov. Tento kus dreveného valca, ktorý vo väčšine prípadov býva v každej maďarskej dedine charakterizuje danú dedinu po stránke historickej a kultúrnej. Okrem maďarských národných motívov, charakteristických aj pre túto obec, tu nájdeme dva dátumy - 1217 a 2007. Rok 1217 je rok prvej písomnej zmienky o dedine a rok 2007 je rokom, kedy bola táto jedinečná architektonická pamiatka postavená. Druhý dátum vačšinou symbolizuje nejaké okrúhle výročie, ktoré dedina oslavuje, najčastejšie však jej vznik. Tieto dva dátumy na dreve povinne participujú.

Jedným zo znakov obce, ktoré sú okrem erbu a kostola na drevenom náhrobnom valci vyrezané sú aj ryba, trstina a voda, ktoré odkazujú na minulosť a do časov, kedy sa v okolí obce vyskytovala rašelina a široké okolie bolo ňou celkom obrastené. Na poľnohospodársky charakter Žitného ostrova odkazuje vyobrazenie kosáku a obilia.

Svoje miesto na drevenom valci má aj maďarský národný mytologický vták - turul. Tento symbol reprezentuje dávne časy maďarské a je posvätným vtákom starých maďarských kmeňov. Je to symbol samotných Maďarov, príslušnosti k Maďarom a k maďarskému pôvodu. Meč zase pripomína stredoveký rozkvet obce, kedy mala významnú úlohu v Hornom Uhorsku ako jedno z miest obchodu, rozvoja remesiel a trhu, ktoré uhorský kráľ obdaroval hrdelným právom. 

[1] Fényes Elek: Magyarország Geographiai Szótára. 1851.
[2] Zemepán, ktorý umrel v roku 1572. V krypte je pochovaný aj s jeho manželkou a deťmi.
[3] „Čakali sme vás dlho a neprišli ste, v cudzej zemi vaše srdce tlie, stratili ste sa ako padajúce hviezdy, iba Boh vie, kde váš rov leží."
[4] Zoznam padlých vojakov v prvej svetovej vojne (uverejnený v abecednom poradí podľa prepisu):

• Berger István.

• Csöllei András.

• Farkas József, Földvári Ferenc.

• Gazsik Ferenc.

• Hajas György, Holocsi Mihály, Holocsi Béla.

• Író Ferenc.

• Jankovics István, Jurányi Mihály.

• Kállay Ferenc, Kállay Ernő, Kiss János, Kiss Ferenc, Kovács István, Körmöndi Péter, Kuki Gyula, Kunyi Albert.

• László Ignác, Lidi József, Lunger Lázár.

• Mezei Péter, Mezei László, Mogrovits Jakab, Mundi István, Mundi Vince, Mundi Antal.

• Nagy Károly, Nagy Mihály, Nagy Vendel, Nagy István, Nagy Sándor, Németh József.

• Olgyai Béla.

• Posvancz József, Posvancz János, Puss Mihály.

• Rigó Ferenc.

• Sill Ignác, Sill János, Sípos Béla, Somlai Mihály, Szabó Antal.

• Valacsai József, Varga Antal, Vass Ignác

[5] Zoznam padlých vojakov v druhej svetovej vojne (uverejnený v abecednom poradí podľa prepisu):

• Czíferi Imre.

• Csöllei Endre.

• Földvári Ferenc.

• Gazsik László.

• Hamar Rudolf.

• Író János, Író Nándor.

• Kállay Jenő, Kállay Sándor, Karácsony Szilvester, Kunyi Jenő.

• Lidi Mihály, Ludmann György.

• Mogrovits János.

• Nagy Antal, Németh Ferenc, Németh János.

• Puss László.

• Takács Ferenc, Tomasek Ferenc.

• Szeif Dezső.

• Sárközy Károly, Sill Géza, Sill István, Sill Sándor, Stremenszky József, Stremenszky József.

• Veréb Károly.

[6] Preklad textu z náhrobného kameňa v maďarskom jazyku: „Somogy megyéből származó Nagyságos Mérey Mihály úrnak, aki, míg élt, Ferdinánd és Miksa római császároknak, Magyarország királyainak hűséges és állhatatos munkatársa volt, tőlük a nádorhelyettes méltóságot kapta, és jogszolgáltatásban, mint feddhetetlen férfiú, mint példás jámborságú aggastyán, a hazának dísze volt. - Ezt az emlékművet élő gyermekei: Imre, Mihály, Anna, Zsófia és Katalin állították a legkedvesebb szülőnek és házastársnak. - Élt 72 évet, meghalt Krisztus után az 1572. esztendőben, február 26-án. - Ugyanebben a sorsban, nem sokkal utána, követték őt felesége, Julianna és gyermeke István, aki 32 évet élt. Ezért ők is ugyanitt vannak eltemetve. Akik életben vagytok, emlékezzetek a halandóságra!" 
[7] Preklad textu z náhrobného kameňa v slovenskom jazyku: „Milostivému pánovi Mihályovi Méreymu zo stolice Somogy, kto, kým žil, bol verným a vytrvalým spolupracovníkom rímskych cisárov, kráľov Uhorska Ferdinanda a Maximiliána, od nich funkciu miestodržitelského zástupcu dostal, a ako bezúhonný muž v právnej službe, ako príkladný starec v krotkosti, bol ozdobou vlasti. - Tento pomník jeho žijúce deti: Imre, Mihály, Anna, Zsófia és Katalin dali postaviť najmilšiemu rodičovi a manželovi. - Žil 72 rokov, zomrel 26. februára, v roku 1572 po Kristovi. V tomto osude, nie oveľa neskôr ho nasledovali manželka Julianna a syn István, kto žil 32 rokov. Preto tu sú aj oni pochovaní. Tí, čo žijete, pamätajte na úmrtie!"
[8] Kállay A., Dzurjanin Z.: Rozprávanie o živote v obci Štvrtok na Ostrove ilustrované fotografiami. 2009.; Csallóközcsötörtök. 2007.