Dedinka, ktorá sa v roku 1974 pričlenila k väčšiemu susedovi - Cíferu - (dovtedy bola samostatnou obcou) a dodnes je jednou jeho mestských častí, aj keď má svoju vlastnú tabuľu pri vstupe do dediny. Aj keď som do nej zavítal v zimnom období, jej názov kvôli mne narýchlo nezmenili. Aj tu som sa stretol s typickou dedinskou atmosférou, akú v mojom rodnom meste veru ťažko preťažko nájdete. Dovoľte mi, aby som Vás privítal v obci Jarná!
Meštianske domy na hlavnej ulici v dedine |
Obec vznikla pravdepodobne v 13. storočí a v prvej písomnej zmienke (1244) sa spomína ako Dajta (Kapusd[1], dedina patrila Bratislavskému hradu, neskôr panstvu Pezinok), čo je súčasný maďarský názov obce. V priebehu vývoja dejín tejto mestskej časti Cífera sa usadlosť zvykla označovať aj ako Goc(z)nod / Gottes-Gnad (1773), Gocznod / Gottesgnad (1786), Gocznód / Gottesgnad (1808), Gocnód (1863 - 1907), Dajta (1913), Gocnod (1920 - 1948) Bozelechov / Božetechovo (1948 - 1960) a Jarná (1960 - 1973).
Rieka Gidra v Jarnej |
Ako vo svojm diele Magyar Országnak leírása z roku 1796 poznamenal jeden z maďarských geografov 18. storočia - Vályi András - „Gocznod (Gottesgnad) je maďarská osada, ležiaca v prešporskej župe; jej zemepánom je gróf (Ferencz) Pállfy, obyvatelia sú katolíci; obec leží vedľa rieky Gidra, v susedstve Báhoňa, jeden a štvrť míle od Trnavy. Osada nemá žiaden pôvod.".
Fényes Elek si ale myslí nasledovné: „Gocznod (Gottesgnad) je maďarská osada, ležiaca v nitrianskej župe; vedľa Cífera a potoka Gidra; obyvatelia počtom 137 ľudí sú katolíci; dedina je v správe grófa Ferencza Pálffyho[1]."
Z oboch textov teda vyplýva nezrovnalosť v situovaní obce z pohľadu zadelenia do župy. Isté je len to, že z maďarskej osady sa už začiatkom 20. storočia stala obec s väčšinovým slovenským obyvateľstvom. V roku 1910 tu žilo 228 Slovákov.
V porovnaní s dneškom je to o čosi viac, nakoľko dnes v 59 domoch v obci žije 105 obyvateľov.
Rímskokatolícky kostol sv. Prokopa |
Miestny Kostol sv. Prokopa v dedine stojí na jej hornom konci už od nepamäti. (V erbe dediny je
Erb dediny Jarná |
podobizeň sv. Prokopa, patróna českých baníkov.) Táto románska sakrálna jednoloďová stavba je zaujímavá umiestnením svojej vstupnej brány, ktorá sa nachádza na jeho ľavom boku. Zo strany opačnej nanájdete na tejto stavbe žiadne okná, navyše stena na pravej strane kostola je pravouhlá. Zadnú časť za kostolom vypĺňa maličký dedinský cintorín.
Kríž pri kostole sv. Prokopa |
Pri kostole sa nachádza kríž spred obdobia prvej svetovej vojny (vidno ho na ľavej strane hornej fotografie, detail vľavo), ktorého autormi je manželský pár z dediny. Ako býva v slovenských dedinách tradíciou, na kríži je vyobrazené ukrižovanie Ježiša Krista a pod krížom stojaca Ježišova matka Mária. Pietnú atmosféru podporuje aj text, ktorí obaja autori vtesali do kameňa pod výjavom ukrižovania: „Ku cti a chvále Božej dali postaviť Nemcsovics Ján a manželka Anna, rodená Švorcz r. 1913."
Do 17. storočia plnil funkciu filiálneho kostola v cíferskej farnosti, dnes je filiálkou Báhoňa.
Hneď oproti kostolu na hlavnej dedinskej ulici sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého, patróna vôd a prírodných pohrôm. Socha tohto svätca je súčasťou mnohých ako slovenských tak najmä aj českých dedín. Považuje sa totiž za patróna českých zemí. Vyskytuje sa na mostoch spájajúcich dva brehy, ale i na iných miestach.
Socha sv. Jána Nepomuckého |
Svätec býva zobrazovaný s krížom, na ktorom je ukrižovaný Ježiš Kristus a palmovou ratolesťou. Na hlave má biret a oblečenú rochetu (krátke biele rúcho, ktoré má oblečené katolícky kňaz pri obradoch). Niekedy je súčasťou jeho sochy aj svätožiara s piatimi hviezdami.
[1] Šimončič J. a kol.: Dejiny Trnavy. OBZOR. Bratislava. 1988.
[2] Fényes E.: Magyarország Geographiai Szótára. 1851.
[3] Z dejín rímskokatolíckej farnosti sv. Michala archanjela v Cíferi. 2008.; Šimončič J. a kol.: Dejiny Trnavy. OBZOR. Bratislava. 1988.; Majtán M.: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 - 1997). Veda. Bratislava. 1998.; Dzurjanin Z.: Ilustrácie v článku. 2009.
Týmito dvoma pohľadmi som sa s dedinou rozlúčil a pobral sa za ďalšími, ktoré ma na mojej dnešnej ceste do cieľa ešte čakali.
Ale o nich vám porozprávam niekedy nabudúce.
Pohľad na loď Kostola sv. Prokopa s cestičkou k cintorínu |
Zo strany od hlavnej ulice |
