Najstaršie písomné pramene o Bernolákove pochádzajú z roku 1209. Vtedy uhorský kráľ Ondrej II. daroval správcovi pivníc Šebestovi obec i panstvo Svätý Jur spolu s dedinami Benolákovo, Ivanka pri Dunaji, Farná a Malinovo. Tým sa stáva zakladateľom grófskeho rodu z Pezinka a Svätého Jura. Treba spomenúť, že Bernolákovo vždy patrilo do panstva Svätý Jur.
Pre vznik názvu obce existujú dve teórie. Prvá tvrdí, že názov pochádza od osobného mena. V listine pražského biskupstva sa spomína aj odvodenie od staromaďarského slovesa csek/csekni (brodiť/brodiť sa). Z tohto potom neskôr vzniklo maďarské pomenovanie Cseklész.
Druhé pramene potvrdzujú na území dnešného Bernolákova prítomnosť dvoch osád v 13. storočí - Čeki a Lužnica (odvodené od slova log, luh - čo znamená lesík na bažinatej pôde alebo hájik). A takéto územie je pri Čiernej Vode. V 13. storočí túto oblasť obývali Nemci, ktorí do roku 1313 používali nemecký variant názvu dediny - Luensnicz. Obe osady sa neskôr spojili, názov sa poslovenčil - a vznikol Čeklís.
Zaujímavosťou obce je, že tu v roku 1766 panovníčka Mária Terézia zriadila prvú manufaktúru na výrobu súkna a rôznych druhov bavnených látok - tzv. kartúnku. Bola druhou najvýznamnejšou manufaktúrou po tej v Šaštíne a spoločne s touto mala jedinečné právo vývozu tovaru do Rakúska. S výrobkami čeklískej manufaktúry obchodovali kupci v Modre, Pezinku, Galante, Dunajskej Strede, Hlohovci, Banskej Štiavnici, Ostrihome, Komárne, Šali, Banskej Bystrici, Kežmarku, Rábe (Győr), Veszpréme, Budíne, Pešti a Temešvári. V čase najväčšieho rozmachu zamestnávala okolo 500 zamestnancov.
Medzi najzaujímavejšie práva manufaktúry patrilo: 1) rozširovanie manufaktúry podľa vlastného uváženia; 2) právna ochrana ľudí patriacich k manufaktúre; 3) oslobodenie zahraničných remeselníkov od daní na 15 rokov; 4) právo zamestnávať ľubovoľný počet tkáčov bez ohľadu na záujmy cechov.
Ďalšia zaujímavosť pochádza z roku 1948, kedy poslanci miestneho zastupiteľstva rozhodovali o názve dediny. Na rokovanie sa dostali dva názvy - Krasnodar a Bernolákovo. V uznesení sa spoločne dohodli na používaní názvu Bernolákovo, čo aj potvrdili v dokumente z 11. júna 1948.
Na kopci s názvom Várdomb sú pozostatky čeklískeho hradu, ktorý bol postavený pravdepodobne po vpáde Tatárov (1241) v roku 1290. Hrad spočiatku patril uhorskému kráľovi Karolovi I. Róbertovi z Anjou. V roku 1324 ho venoval Abrahámovi Verešovi a odvtedy je známy ako Castrum Chekes.
Začiatkom 16. storočia, keď obec zriadila svoj obecný úrad a mala svoju pečať sa hradu v Čeklísi zvyklo hovoriť Ľaliový hrad, pretože na pečati obce boli tri ľalie.
|
|
|
Kaštieľ v Bernolákove | ||
| ||
Hlavný vchod do kaštieľ | ||
Obec, ktorá mala svoj hrad, sa zväčša spája s existenciou farnosti a kostola. Podľa niektorých prameňov bol kostol pôvodne románsky, avšak vo väčšine literatúry sa čeklísky kostol spomína ako gotická stavba zo 14. storočia zasväténá prvému uhorskému kráľovi Štefanovi I.
|
|
|
| ||
|
|
|
Evanjelický kostol v Bernolákove | ||
Okrem rímskokatolíckeho kostola sú v obci aj evanjelici a členovia Bratskej Jednoty Babtistov. Bernolákovo je považované aj za jedno s centier športu. Nachádza sa tu golfový areál (v priestoroch kaštieľskej záhrady) vo vlastníctve spoločnosť Huma 90.
