O Slovákoch mám zistené a preskúmané, že prišli sem z Ilýrie pred obsadením Panónie Hunmi a s Gepidmi a Gótmi mávali najkrutejšie vojny. Huni po vyhnaní Gótov sa s nimi zmierili a nielen že ich strpeli, ale prijali ich aj do spoločnosti, vytvorenej na výpravy proti Germánom. Táto časť Slovanov mala však v moci v tie časy, keď Huni v Panónii široko vládli, severné časti krajiny, čo dokazujú jednak historické pamiatky, jednak čisto slovenské názvy najstarších hradov, ktoré oni na vhodných miestach založili. Tak Muráň je zo slovenského múr, Ľubča od Ľuby (milovaný), Zvolen akoby zvolené mesto, Bojnice od boj, Lietava, Blatnica, Sklabiňa, Krásna Hôrka a veľmi mnohé iné slová, časté u Maďarov a Nemcov, v ich reči nič neznamenajú, ba aj Banská Bystrica, pôvodne a pred rokom 1255 nazývala sa Nová Ves, z ktorej medzičasom, keď Sasi sem prišli, vzniklo latinské Neosolium a nemecké Neusohl; ale aj známe slovenské Bystrica, s názvom rieky učí, že tu voľakedy bývali Slováci...
Ináč reč slovenská je v Uhorsku čo najrozšírenejšia, lebo ňou rozprávajú v celom tomto kraji, ktorý sa tuiahne na západ a východ a susedí s Moravou, Sliezskom a Poľskom a dovedna skoro v 13 stoliciach (nespomínajúc tu skoro po celom Uhorsku roztrúsené osady).
