Nikdy nemožno dostatočne oceniť a vynachváliť úmysel Vašej Veľadôstojnosti, ako aj iných vysokoučených mužov o pestovanie nášho slovenského jazyka. Vyžadovala si to oprávnene už dávno oddanosť k nášmu národu i k materinskému jazyku, vynucovala si to úcta k svätému náboženstvu, ktoré počnúc prvými storočiami ústami svojich služobníkov početnému ľudu týmto jazykom hovorí, a napokon súril to aj príklad pokročilejších národov, ktoré svoje jazyky akoby na vrchol slávy pozdvihli.
Že náš jazyk bol voľakedy v kvete, o tom pochybovať je sotva možno. Veď vieme, že pred vpadnutím Hunov, čiže Maďarov, vláda a rozsiahle panstvo bolo v rukách národa slovenského, s čím spolu išla medzi inými hodnosťami aj hodnosť panujúceho jazyka. Ale povyvrátení slovenského kráľovstva Hunmi (Maďarmi) a Nemcami a po uvrhnutí nášho národa do otroctva jediným údelom naším a pod mocou Maďarov žijúceho slovenského národa bolo robotovať, z čoho pochádza aj bežné slovo na vyjadrenie poddanskej práce a ak sa nemýlim, tak aj ono slovo Sclavus na označenie sluhu.
|
Územie Rakúsko-Uhorska koncom 19. storočia |
Neskôr, zmiernením otrockých zákonov po ustálení kresťanstva v Uhorsku, tí, čo sa vyznačili spomedzi slovenského národa, oddali sa celkom učeniu latinčiny, tejto predtým spoločnej pokladnice vedym a maďarčiny. A naozaj niet nikoho, kto by sa opovážil pochybovať o úspechoch našich rodákov v oboch týchto jazykoch v ktoromkoľvek odbore učenosti.
Materinský jazyk však medzitým ležal ladom a taká bola bieda v materčine, že keď prišlo čo len chatrnú reč zostaviť, k češtine sa bolo treba uchýliť. My, pastieri duší, skusovali sme túto biedu dvojnásobne a niet nikoho, kto by nebol vzdychal za šťastnejšími časmi. Preto buď najväčšia vďaka Bohu za to, že Vám, veľadôstojný pane, a iným preznamenitým mužom, rodákom našim, prišla na um tá myšlienka, aby na spôsob iných jazykov bol vypestovaný i náš jazyk.
Nevďačný by bol zaiste ku svojej vlasti, k národu i materinskému jazyku, kto by neprispel k tomuto dielu účasťou, akou len môže. Ja zo svojej stránky, čokoľvek bude možné, rád a vďačne obetujem. Budem vyhľdávať staré slovenské pamiatky, kdekoľvek sa im môžem úfať. Keby bolo možné nájsť dakde slovenskú Liturgiu, to by veru bola pamiatka, ktorá by obrátila na seba pozornosť celého učeného sveta! Ale ona včasná liturgia azda len v cyrilských písmenách jestvuje, a tak len málokto z nás ju môže čítať.
Staré pamiatky takéhoto druhu isto-iste by rozhodli aj tú otázku: Či je náš slovenský jazyk pravou matkou ostatných jazykov, príbuzných so slovenským? Mne sa to zdá pravdepodobným už preto, že staršie české knihy samy sa približujú k našej slovenčine. Mám po ruke český preklad Biblie, mám i roku 1560 v Olomouci vytlačený slovník a z obidvoch týchto diel vidieť, že pred dvesto rokmi nebol medzi slovenčinou a češtinou taký rozdiel ako je dnes.
