Anjuovci na uhorskom tróne

Nová dynastia na Uhorskom tróne.

Písmo: A^- | A⁺

1. CHARAKTERISTIKA VLÁDY KAROLA RÓBERTA (1308 - 1342)^[1]

1.1. Domáca politika

Karol Róbert bol schopný panovník, ktorý upevnil kráľovskú moc a opieral sa najmä o nižšiu šľachtu, cudzincov a prelátov^[2]. Zabezpečil hospodársky rozmach – hlavne baníctva a miest. Aby upevnil svoju moc, robil reformy.

1.2. Reformy

a) Vojenská reforma
Zavedením žoldnierskeho vojska a banderiálneho systému^[3] si upevňuje moc nad šľachtou. Zemepáni, stolice a menšie mestá mali povinnosť zostaviť takéto bandérie.
b) Hospodárska reforma
1. Zaviedol stálu menu (florén – zlatý dukát), ktorá bola najsilnejšou menou v celej Európe; 2. Zaviedol stálu daň (portálna daň); 3. Urobil reformy v baníctve; 4. Zaviedol zemepanskú banskú slobodu a prikázal odvádzať urburu (daň z vyťaženého uhlia) a zákaz vyvážať surové zlato a striebro z krajiny, čo spôsobilo, že Uhorsko sa stalo najbohatšou krajinou; 5. Taktiež zaviedol 2 banské komory v Kremnici a Smolníku.

2.1. Zahraničná politika

Orientoval sa na českého kráľa Jána Luxemburského (1310 – 1346).

V roku 1327 sa uskutočnila schôdzka medzi Jánom Luxemburským a Karolom Róbertom, kde sa dohodli o novom smerovaní českej cesty, ktorá v tom čase viedla z Talianska cez Uhorsko a Rakúsko do Česka. Chceli ju presmerovať tak, že vynechajú Viedeň, pretože ona mala právo skladu^[4]. V roku 1335 sa zase uskutočnila schôdzka vo Vyšehrade (Maďarsko), na ktorej sa stretli Karol Róbert, Kazimír Veľký a Ján Luxemburský. Výsledok: 1. Prestali boje medzi Poľskom a Českom; 2. Poľsko sa vzdalo Sliezka v prospech Česka; 3. Potvrdilo sa nové smerovanie českej cesty; 4. Dohodla sa hospodárska spolupráca a vzájomná pomoc.

2. CHARAKTERISTIKA VLÁDY ĽUDOVÍTA I. VEĽKÉHO (1342 – 1382)^[5]

Viedol dobyvačné vojny: 1. S Neapolom o nástupníctvo (mal tam brata); 2. S Benátkami o prístup k moru; 3. S balkánskymi kniežatmi. Založil univerzitu v Pätikostolí.

V roku 1377 (v tom istom roku sa vytvorila aj Uhorsko-poľská únia) sa stáva poľským kráľom. Jeho nové územie siahalo od Baltského mora až k Jadranskému moru.

Začali sa míňať aj peniaze a znova zúrili problémy so šľachtou, ktoré v roku 1351 vyústili k tomu, že kráľ doplnil Zlatú bulu^[6] Ondreja II.: 1. Zrovnoprávnenie vyššej a nižšej šľachty; 2. Majetky šľachty sú nezdaniteľné a dedičné^[7].

[1] http://www.kralm.szm.sk/karolrobert.html

[2] Cirkevní hodnostári.

[3] Vojenský systém.

[4] Keď tam kupec vyložil všetok náklad a predal ho, vracal sa späť => Česko a Uhorsko nemali šancu.

[5] http://www.kralm.szm.sk/ludovit1.html

[6] Členovia vojenských družín, utláčaní vlastníkmi veľkých majetkov - prelátmi, úžerníkmi a obchodníkmi - zišli sa do Stoličného Belehradu, kde prinútili kráľa Ondreja II. k významným ústupkom. Zlatá bula je svedectvom feudálnej vrstvy zemanov, členov bývalých vojenských družín. Tento dokument zroku 1222 bol ešte tri razy menený (za Belu IV., Ondreja III. a Ľudovíta I.), pri čom sa v súlade s celkovým vývojom krajiny riadili aj požiadavky zemanov voči kráľovi, prelátom a magnátom. (Markus D., Corpus iuris Hungarici I. (1899), str. 130 - 144.)