1. SITUÁCIA A POSTAVENIE RAKÚSKEJ MONARCHIE MEDZI EURÓPSKYMI KRAJINAMI PO SATMARSKOM MIERI
Po Satmarskom mieri má šľachta silné postavenie. Turkom sa otvorila cesta do strednej Európy a vznikol neskorý feudalizmus, sa rozvíja nerovnomerne. Rakúska krajina patrí medzi zaostalé krajiny, kde udržujú feudalizmus.
2. VOJNY O ŠPANIELSKE DEDIČSTVO (1701 – 1714)
Posledný zo španielskych Habsburgovcov nemal nástupcu, tak zvolili francúzskeho princa z rodu Burgunovcov (v tom čase boli rody poprepletané), čo sa nepáčilo stredoeurópskym Habsburgovcom => stáli proti sebe spojenci (Anglicko, Holandsko, Prusko, Portugalsko) a Habsburgovci. Vojna skončila v roku 1713 Utrechtským mierom, s ktorým však Habsburgovci nesúhlasili, lebo určoval francúzskeho nástupníka. Dohodli sa až o rok na to, keď podpísali Rastacký mier (1714), v ktorom garantovali Habsburgovcom územia v Portugalsku, Taliansku a Holandsku.
3. VLÁDA KAROLA III. (VI.) (1711 – 1740)
Keď Jozef I. náhle umrel, povolali vládnuť do Uhorska Karola, ale tomu sa vôbec nechcelo. Karol VI. vládol tak ako aj ostatní Habsburgovci – absolutisticky a centralisticky. V roku 1714 vydáva Pragmatickú sankciu – nástupnícky zákon, – ktorá zaručuje aj ženského potomka na tróne => ak Habsburgovci nemali mužského potomka, mohli na trón nastúpiť aj ženy => Príčiny: 1. Upevnenie postavenia Habsburgovcov na tróne => presadiť pragmatickú sankciu darovaním územia alebo vedením dobyvačných vojen, ktoré boli väčšinou neúspešné. V rámci vonkajšej politiky po strate Španielska mal záujem o Balkán => boje s Turkami. Po bojoch rozšíril územie o severnú časť Chorvátska (Slavónsko) a Severnú Vojvodinu.
4. VLÁDA MÁRIE TERÉZIE[1] (1740 – 1780)
Za vlády Márie Terézie na Uhorsko začalo prenikať osvietenstvo[2]. Aj ostatní panovníci chceli založiť štát na rozumových základoch – osvietenský absolutizmus[3]. Mária Terézia zmenila zahraničnú politiku – orientovala ju na Francúzsko a zblížila sa s Pruskom a Ruskom.
5. VLÁDA JOZEFA II. (1780 – 1790)
Spoluvládcom sa stal v roku 1765 po smrti jeho otca Františka Lotrinského. Taktiež bol aj nemeckým cisárom. Jozef II. Je typickým panovníkom osvietenského absolutizmu.
Viedol vojnu proti Turkom, pred smrťou odvolal všetky reformy[4].
6. VLÁDA LEOPOLDA II. (1790 – 1792)
Tento panovník zmiernil napätie medzi panovníkom a šľachtou a obnovil jej politické práva. Snažil sa však vládnuť v duchu reforiem Jozefa II., no skoro umrel. Na tróne ho vystriedal František II.
[1] Mária Terézia (13. máj 1717 – 29. november 1780), bola prvou ženou z rodu Habsburgovcov na uhorskom tróne. Zároveň bola aj českou kráľovnou a rakúskou arcivojvodkyňou od roku 1740. Počas vlády (na trón nastúpila po Karolovi VI.) sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.
Jej súčasníci ju opisovali ako energickú, pracovitú ženu s pevnou vôľou. Ctižiadostivé a často až despotické povahové črty Habsburgovcov vedela udržať v rozumných medziach. Ako žena i panovníčka vždy volila zlatú strednú cestu a vyhýbala sa konfliktom. Jej cieľom vlády bola premena habsburskej monarchie z voľného zoskupenia krajín a dŕžav spojených iba osobou panovníka na celistvý štátny útvar s pevnou centralizovanou mocou.
Panovanie Márie Terézie sa považuje za neobyčajne ťažké. Počas vojny s Pruskom (1756 – 1763), kedy sa bojovalo o územie Sliezska, si kráľ Fridrich II. nárokoval uhorský trón, lebo za manželku mal tetu Márie Terézie. Mária síce prišla o hospodársky dôležité územie, ale zachovala si trón. Prehraná vojna a strata Sliezska ukázali, aká je monarchia hospodársky i vojensky slabá.
Mária Terézia, ktorá počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti, ale aj sebavedomie panovníčky, si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Pri ich uplatňovaní jej pomáhalo veľa vzdelaných a oddaných poradcov. Cisárovná začala budovať silnú armádu, najmä delostrelectvo. Velitelia sa museli oboznamovať s modernými vojenskými teóriami.
Reformy: 1. Najvýznamnejšia reforma spomedzi piatich bola Urbárska regulácia. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Urbár ska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené.
2. Zreformovala aj súdnictvo, lebo sa nelíšilo od stredovekého a nevyhovovalo novým časom. Zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernili sa telesné tresty a prijala sa zásada, že pred súdmi sú všetci občania formálne rovní.
3. Panovníčka venovala veľkú pozornosť hospodárstvu, v jej krajine sa zakladali manufaktúry. Niektoré vznikli aj na Slovensku (manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne), ktorú založil manžel Márie Terézie, František I. Lotrinský. Ďalšia textilná manufaktúra vznikla z podnetu grófa Forgáča v Halíči pri Lučenci, ďalej manufaktúra na výrobu majoliky, v Holíči a kartúnka v Čeklísi (Bernolákovo).
4. V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, (zemiakov, kukurice, tabaku a ďateliny). Začali sa chovať nové plemená koní, dobytka a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok.
5. Vytvorila jednotnú školskú sústavu od ľudových škôl po univerzitu: 1. Ľudové školy (kde sa žiaci učili okrem písania, čítania, počítania aj základy hospodárenia, vyučovacím jazykom bol materinský jazyk); 2. Latinské školy (s vyučovacím jazykom latinským). Typy ľudových škôl: 1. Na dedinách => 1 učiteľ (tzv. triviálne školy); 2. V mestách pre remeselníkov => 2 učitelia (tzv. hlavné školy); 3. V mestách pre remeselníkov a obchodníkov => 3 učitelia (tzv. hlavné školy); 4. V sídlach dištriktov => výchova učiteľov ľudových škôl (tzv. normálky alebo vzorové školy). Typy latinských škôl: 1. 1. stupeň: všeobecné vzdelávanie (tzv. gramatické školy); 2. 2. stupeň: rozšírenie všeobecného vzdelávania (tzv. humanitné triedy; spolu s gramatickými triedami tvorili gymnázium); 3. 3. stupeň: dva roky filozofie a práva (tzv. akadémie; určené pre šľachtické deti; celkovo ich bolo 5, z toho na Slovensku v Trnave a Košiciach).
[2] Myšlienkové hnutie, ktorého cieľom bolo zbaviť ľud povier a vzdelať. Jeho súčasťou je racionalizmus.
[3] Jednotne centrálne organizovaný štát s neobmedzenou mocou panovníka, ktorému sa mali podriadiť záujmy jednotlivcov a štát mal slúžiť občanom.
[4] Reformy Jozefa II. – ich príčiny, význam a cieľ: Príčiny reforiem boli dvojaké: 1. Vonkajšie (nebezpečenstvo zo zahraničia); 2. vnútorné (nepokoje poddaných, ktoré oslabujú štát). Oblasti: 1. Školská; 2. Hospodársko-sociálna; 3. Súdnická; 4. Náboženská; 5. Zdravotnícka; 6. Vojenská; 7. Štátna správa.
1. Školská: V Banskej Bystrici založil banská akadémia – najstaršia vysoká škola v odbore baníctva na svete. V Pešti bola škola pre úradníkov.
2. Vojenská: Čo sa týka výcviku a taktiky mala vyzerať podľa vzoru Pruskej vojenskej reformy. Zaviedol sa vojenský poriadok, vojenské uniformy, žold a dovolenky. Vojaci mohli v čase mieru vykonávať verejno-prospešné práce.
3. Súdnická: Súdnicku reformu podriadil štátu a obmedzil telesné tresty.
4. Hospodársko-sociálna: Cieľ: Odstrániť zaostalosť monarchie a zlepšiť postavenie poddaných. Jozef II. viedol 2 druhy hospodárskej politiky: 1. Fyziokratizmus (stúpenci viedli hospodársky rozvoj v podpore poľnohospodárstva); 2. Merkantilizmus (rozvíjal sa priemysel => uplatňuje sa merkantilizmus). Obmedzili sa cechy (zakladal ich František Lotrinský), ktoré brzdili rozvoj manufaktúrnej výroby. Začali sa pestovať nové plodiny ako kukurica a tabak, chovali sa ušľachtilé plemená (kone, dobytok, ovce) => zvýšila sa poľnohospodárska výroba. Viedeň nepodporovala rozvoj priemyslu, len Česko a Rakúsko, tým pádom sa Uhorsko stalo surovinovou základňou a odbytiskom, pretože šľachta si nezdaňovala majetky. Pre potrebu zlepšenia postavenia poddaných Jozef II. v roku 1767 vydáva tereziánsky urbár (súpis pôdy), ktorého cieľom bolo vyťažiť maximum poddanských povinností na základe kvality pôdy (úrodnosti a veľkosti pôdy). Taktiež týmto krokom chcel zbaviť poddaných zbytočnej námahy a zlepšiť vzťahy zemepán-poddaný. V roku 1781 Jozef II. vydal tzv. Daňový a urbariálny patent, ktorý mal previezť robotu na peňažné dávky a v roku 1785 zrušil nevoľníctvo => Význam: 1. Uvoľnenie pracovných síl pre priemysel.
5. Zdravotnícka: Chcel vzdelať ľudí o liekoch. Tiež založil niekoľko lekarskych fakúlt a zdravotnú komisiu, ktorá bola zameraná proti šíreniu nákazlivých chorôb.
6. Náboženská: Cieľ: Podriadiť Cirkev štátu. Jozef II. preniesol podstatnú časť pápežovej právomoci na štát, zrušil jednu tretinu žobravých reholí => založil generálne semináre (jeden z nich bol aj na bratislavskom hrade) a podriadil výchovu kňazov štátu. V roku 1781 vydal Tolerančný patent – priznanie náboženskej slobody a zlepšenie postavena Semitov.
7. Štátna správa: V poslednej reforme išlo o zvýšenie stupňa centralizmu a zavedenie najvyšších spoločných úradov pre Čechy a Rakúsko.
Význam reforiem: 1. Urýchlenie prechodu do kapitalizmu. Cieľ reforiem: 1. Upevnenie feudalizmu. Ku koncu života Jozefa II. boli zrušené všetky reformy => Príčiny: 1. Francúzska revolúcia v roku 1789.
