1. POLITICKÝ VÝVOJ PO FEBRUÁRI 1948
Po prevzatí moci KSČ začala realizovať svoju predstavu budúcnosti – budovanie socializmu[2]. Moc Komunistickej strany Československa sa upevnila a konflikt medzi pravicovými stranami a komunistami zosilnel. 1. Odporcovia režimu na protest ORGANIZOVALI DEMONŠTRÁCIE[3]; 2. POHREB BENEŠA. V tomto období narastal počet členov KSČ => Príčiny: 1. Využitie výhod z členstva; 2. Existenčné otázky. 3. Taktiež nastala EMIGRAČNÁ VLNA[4].Odohrával sa úporný boj medzi agentami a bezpečnosťou. Vzrast počtu procesov podnietil vzrast vplyvu bezpečnosti a politickej polície[5] 4. CIRKEV mala zo začiatku ostrý protikomunistický postoj, ktorý sa komunisti najprv pokúsili zmierniť[6]. Tieto pokusy však boli neúspešné[7]. Nastala exkomunikácia všetkých komunistov z cirkvi => komunisti likvidovali rehole a rády.
2. EKONOMICKÝ VÝVOJ PO FEBRUÁRI 1948
V poľnohospodárstve bol nedostatok obilia pre trh. Na čiernom trhu ho bolo dostať, avšak za omnoho drahšie ceny. Nastali problémy zo zásobovaním miest, pretože roľníci neodovzdávali dosť obilia. Málo sa pohla industrializácia Slovenska, čo sa týka aj priemyslu aj poľnohospodárstva. Zaviedlo sa plánované hospodárstvo [11] . Vo februári vyšiel zákon o JRD [12] . Spočiatku sa nič nedialo, úplnými pánmi na dedine boli bohatí kulaci, ktorí nakúpili stroje a mali kone, a tak ovládali malých a stredných roľníkov, ktorí chceli tiež ťažiť z rastu nákupných cien na čiernom trhu.
Podľa zákona o JRD sa stanovili 4 typy družstiev – stanovila sa zásada dobrovoľnosti. Väčšina družstiev bola prvého typu[13] Zriadili sa STS[14].
3. POVESŤ O VIERE A VRÚCNEJ LÁSKE PRACUJÚCEHO ĽUDU KU KLEMENTOVI GOTTWALDOVI
Pri Dejviciach, tam, kde električka chodí okolo bývalej vily predsedu vlády Klementa Gottwalda, nočný vodič električky volal zakaždým svojho druha sprievodcu z hĺbky vozňa. Keď sprievodca prišiel, ukázal vodič hlavou na vilu a povedal: „Svietia.“ Potom obaja obracali hlavy, ako míňali svietiace okno. Až keď sa im stratilo v tme, vracal sa sprievodca do prázdneho vozňa.
No jednej noci volal zvonec obzvlášť naliehavo a električka so škripotom skoro zastavila. Sprievodca prišiel, skoro pribehol, pozrel na známe miesto, a potom sa zadivene obrátil na svojho priateľa: „Čo to znamená?“ „Čo by to malo znamenať? Zhasli, človeče, u Gottwaldovcov už zhasli! Všetko je v poriadku!“ A električka sa veselo rozbehla.
To bolo v noci po tom, čo Klement Gottwald oznámil na Václavskom námestí rekonštrukciu vlády a úplné víťazstvo ľudu. [1] Udalosť štátneho puču vo februári 1948 v dejinách Československa znamenal urýchlenie postupu krajiny k socializmu. Hlavnú zásluhu na ňom mal práve Klement Gottwald, ktorý dokázal zlikvidovať postup reakčných bez ľudských a hospodárskych strát. Preto, keď ľud uvidel, ako smelo a pevne stúpil Gottwald na hlavu reakcie a ako jej zasadzoval úder za úderom, ešte viac vzrástla jeho autorita a jeho meno sa celému ľudu stalo ešte drahším.
[2] Základným predpokladom socialistickej výstavby bolo upevniť moc pracujúceho ľudu na čele s robotníckou triedou a komunistickou stranou tak, aby nová moc plnila všetky funkcie diktatúry proletariátu. (Oficiálny dokument Komunistickej strany Československa, Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, 1973, Nakladateľstvo Pravda, str. 5)
[3] Sokolský zjazd, spočiatku športová akcia, ktorá sa však neskôr zvrhla na politickú.
[4] V tom čase na západ emigrovalo 150 000 – 200 000 ľudí.Niektorí sa z nich vrátili ako agenti, spravodajcovia, zbierali informácie (napr. z vojenskej oblasti), alebo ako členovia ozbrojených skupín => vzrast počtu procesov, v ktorých obžalovaní dostali ťažké tresty.
[5] Do oblasti prichádzajú sovietski poradcovia.
[6] 1. Účasť Gottwalda na slávnostnej omši; 2. Rokovania o cirkevných školách.
[7] Arcibiskup Josef Beran zrušil pôvodnú dohodu a zakázal kňazom účasť na politickom živote.
[8] Za nesplnenie plánu väzňom hrozila korekcia – samotka – bez jedla a s tvrdou posteľou.
[9] Väzni I. – III. triedy mali právo na 1,5 kg chleba za týždeň v hodnote 24 Kčs.
[10] 95% priemyselnej výroby sa znárodnilo. V hospodárstve sa zaviedlo centrálne riadenie – menšie a stredné podniky boli podriadené veľkopodnikom.
[11] Veľmi dôležitý v tomto období bol IX. zjazd Komunistickej strany Československa, kde sa stanovili politicko-ekonomické línie (koľko sa má čoho vyrobiť) a v priemysle sa stanovila úloha budovania ťažkého priemyslu podľa ruského vzoru. Na dedinách sa začalo so združstevňovaním. Ďalej sa stanovilo, že treba vybudovať demokratický aparát, vychovať socialistickú inteligenciu a ostro vystúpiť proti nepriateľom republiky. Úlohy sa realizovali cez päťročnice.
Prvá päťročnica (1949 – 1953) mala najprv reálne ciele. Na dedine prebiehal proces združstevňovania, ktorý sa ukázal ako najťažšia úloha. Kolektivizácia na dedinách mala podporu u malých roľníkov a poloroľníkov, ostatní, aj pod vplyvom cirkvi a zo strachu z tvrdých metód združstevňovania, kolektivizáciu odmietali.
[12] Nový zákon o Jednotných roľníckych družstvách (69/1949 Zb.) bol vydaný 23. februára 1949.
[13] Nepredpokladalo sa rozoranie medzí, len susedská výpomoc.
[14] Strojno-traktorové stanice.
