1. NÁSTUP NOVEJ GENERÁCIE
S novou generáciou prišli aj nové myšlienky, ktoré viedli k rozvinutiu Slovenského národného obrodenia na vyšší stupeň. Charakter obrodenia je rovnaký ako v prvom období. Aj oba prúdy z rokov 1780 – 1820 sa zachovali. Evanjelikov reprezentovali Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik[1]. U katolíkov to bol Martin Hamuliak[2] a Ján Hollý[3].
2. KOLLÁROVO RIEŠENIE PROBLÉMU MALÉHO NÁRODA[4]
Myšlienka Jána Kollára – myšlienka slovanskej vzájomnosti[5] – mu vzišla na um v Nemecku, kde študoval. Tu bol svedkom Veľkonemeckého hnutia (pangeramnizmus[6]) => obával sa ponemčenia Slovanov a spomenutou myšlienkou jej chcel zabrániť.
Bol ovplyvnený nemeckým filozofom Herbertom. Z jeho citátu „Úloha západu skončila“ vyvodil, že budúcnosť patrí Slovanom a že Slovania vytvoria nový svet na humánnych základoch. Idealizoval Slovanov a volal ich človekom – „vždy voláš li Slovan, nech se ti ozve člověk“ => úloha Ruska, ktorý ako jediný národ nebol utláčaný. Slovania podľa Kollára mali byť nábožní, pracovití, veselí a majú milovať svoju reč.
2.1. Kollárova definícia národa (jazykovo etnická formulácia)
Spoločenstvo takých ľudí, ktorí sú spojení zväzkom jednej reči, rovnakými mravmi a obyčajmi.[7]
2.2. Kollárova spisovateľská a jazykovedná činnosť
1. Písně světské lidu slovenského v Uhřích (1823); 2. O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskymi (1836). Spolu so Šafárikom vytvoril českoslovenčinu takým spôsobom, že slovakizoval češtinu. Výsledok však nebola ani slovenčina ani čeština, ale skomolenina oboch jazykov.
[1] Venoval sa historickému a jazykovednému výskumu. V knihe Dejiny slovanskej reči a literatúry tvrdil, že Slovania patrili k najstarším obyvateľom Európy a podiaľali sa na rozvoji celosvetovej kultúry. Taktiež tvrdil, že Slováci sú jeden samostatný národ, ale potom to zmenil ako Kollár.
[2] Hamuliakov význam bol najmä v organizačnej činnosti - prispel k zjednoteniu obidvoch prúdov. Vyslovil myšlienku „Národ, ktorý sa neopúšťa, nebýva opustený“, ktorá je ekvivalentná s tvrdením pomôž si sám, aj Pán Boh ti pomôže. Spolu s Kollárom založil Slovanský čitateľský spolok v Pešti a v roku 1834 – Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Spolu vydávali časopis almanach Zora v češtine a v bernolákovčine.
[3] Ako prvý sa odhodlal preložiť do slovenčiny diela antických autorov => Príčiny: 1. Chcel dokázať bohatosť slovenského jazyka. Na rozdiel od Kollára, Hollý preferoval myšlienku vzájomnej minulosti (obdobie Veľkej Moravy). Napísal tri eposy: 1. Svatopluk; 2. Cyrilometodiáda; 3. Sláv. Tvrdil, že Veľká Morava je kráľovstvo Slovákov, zdôrazňoval úlohu ľudu v minulosti a prítomnosti => ľud sformoval a ubránil Veľkú Moravu => on má mať vedúcu úlohu v boji za sociálnu a národnú slobodu.
[4] Malý národ sa musí pripojiť k vačšiemu, lebo vo väčšom národe sú lepšie podmienky k vzdelanosti. Slovanský národ rozdelil na 4 kmene (srbochorvátsky, ruský, poľský a československý) a Slovákov spolu s Čechmi zaradil do posledného kmeňa.
[5] Kultúrna spolupráca Slovanov.
[6] Hnutie za zjednotenie (a nadradenie) všetkých Nemcov.
[7] Kollár J., Dobré vlastnosti národu slovanského, Nedělní, sváteční i přiležitostné kázně a řeči, Pešť, 1831, str. 499 – 500, 507 – 508.
