XIV.
1. Keď sa Filozof v Bohu veselil vynorila sa iná vec a úloha nemenšia od prvých. 2. Lebo Rastislav, moravské knieža, Bohom navnuknutý, poradil sa s kniežatami svojimi (a s) Moravanmi a vyslal posolstvo k cisárovi Michalovi, ktoré hovorilo: 3. „Keďže náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží a nemáme učiteľa takého, čo by nám v našej reči prvý vieru kresťanskú vysvetlil, aby aj iné kraje, keď to uvidia, nás napodobnili.“ 4. To pošli nám, vladáru, biskupa a učiteľa takého. 5. Lebo od vás na všetky strany zavše dobrý zákon vychádza.
6. Cisár zvolal synodu[1], pozval na ňu Konštantína Filozofa a dal mu počuť túto reč. I riekol: 7. „Viem, že si ustatý, ale treba ti tam ísť,... 8. ...lebo túto vec nemôže nikto iný vykonať ako ty.“ 9. Odpovedal Filozof: „I ustatý som i chorý telom, ale s radosťou pôjdem ta, ak majú písmená pre jazyk svoj.“ 10. A povedal mu cisár: „Ded môj i otec môj i mnohí iní to hľadali, ale nenašli, preto, ako to môžem ja nájsť?“ 11. Filozof odpovedal: „Kto môže na vodu reč napísať a meno heretika si získať?“
12. Odpovedal mu zada cisár aj s Bardom [2] i umom svojím: „Ak ty chceš, to Boh môže tebe dať, ktorý aj dáva všetkým prosiacim bez pochybovania a otvára klopajúcim.“ (Lk. 11, 10) 13. Odišiel teda Filozof a podľa starej obyčaje oddal sa modlitbe aj s inými pomocníkmi. 14. Skoro potom zjavil mu ich Boh, ktorý vyslišiava modlitby svojich sluhov a ihneď zložil písmená a začal písať slová evanjelia: „Sprvoti bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo“ (Jn 1, 1) a ďalšie.
XV.
1. Keď prišiel na Moravu, s veľkou úctou prijal ho Rastislav a keď zhromaždil učeníkov, oddal mu ich na učenie. 2. A onedlho preložili celý cirkevný poriadok, naučil ich raňajšej službe božej, hodinkám, večierni, povečernici i tajnej službe (omši) [a tam nechal (učiť) aj iné náuky, gramatiku i muziku]. 3. I otvorili sa, podľa prorokových slov (Iz 35, 5), uši hluchých a počuli slová Písma a jazyk jachtavých jasným sa stal (Iz 35, 5; 32, 4). 4. Boh sa však tomu radoval a diabol zahanbil.
Proglas |
5. Keď rástlo božie učenie, odprvu zlý závistník (Jo 8, 4) prekliaty diabol nezniesol toto dobro, ale vošiel do svojich nádob, začal mnohých popúdzať a hovoril im: „Neoslavuje sa Boh takto.“ 6. „Lebo keby mu to bolo milé, či by nemohol učiniť, aby aj títo odprvu písali svoje reči písmenami a slávili Boha?“ 7. Ale len tri jazyky vybral: hebrejský, grécky a latinský, ktorými sa patrí Bohu chválu vzdávať. 8. Boli to však, čo tak hovorili, latinskí (a franskí) duchovní, archipresbyteri (jäšprišti) s kňazmi a učeníkmi. 9. Bojoval s nimi ako Dávid s inoplemenníkmi, slovami Písma ich premohol a nazval ich trojrečovcami [i pilátnikmi], lebo Pilát tak písal v nápise (kríža) Pánovom.
10. Ale nielen to jediné hovorili, ale učili aj iné bezbožné veci a hovorili, že pod zemou bývajú veľkohlaví ľudia[3] a každý plaz že je diablovým stvorením a kto zabije zmiju, pozbaví sa za to deväť hriechov; ak „človeka“ zabije niekto, nech za tri mesiace pije z drevenej čaše a sklenenej nech sa nedotýka. 11. Ani nebránili obetu konať podľa prvotnej obyčaje a nebránili uzavierať nezákonné manželstvá... [1] Synodou sa označuje zhromaždenie najvyšších cirkevných a svetských predstaviteľov ríše.
[2] Cisárov príbuzný a radca.
[3] Učenie o protinožcoch (antipódi) šírili u nás asi írsko-škótski mnísi; jeho zástancom bol aj salzburský biskup Virgil (745 – 784).
