...vymrel arpádovský rod po meči. Krajina ostala bez panovníka. O uhorský trón sa hlásilo niekoľko záujemcov.
Ešte počas života Ondreja III. priviedli juhouhorskí magnáti Šubičovci do kráľovstva Karola Róberta z Anjou. Tento mladík odvodzoval svoje nároky na trón od svojej starej matky Márie, manželky Karola II. z Anjou, neapolského kráľa, ktorá bola dcérou uhorského kráľa Štefana V. Karol Róbert bol teda jeho pravnukom. Jeho korunovácia bola veľmi rýchla a nečakaná. V roku 1301 ho za kráľa náhradnou korunou korunoval ostrihomský arcibiskup Gregor. Významnou pomocou pre mladého kráľa bola i bezvýhradná podpora rímskeho pápeža. Uhorská šľachta však o svojom panovníkovi mala iné predstavy. Skupinka mocných oligarchov si za kráľa vybrala českého a poľského vládcu Václava II. Ten nároky na korunu preniesol na svojho syna Václava, ktorý bol i korunovaný za kráľa Ladislava v Stoličnom Belehrade v tom istom roku ako Karol Róbert. Zo situácie najviac ťažili uhorskí magnáti ako Matúš Čák Trenčiansky, ktorí si svoju podporu nechávali skutočne kráľovsky zaplatiť.
Po neúspešných rokovaniach v ktorých aktívne vystupoval samotný pápež Bonifác VIII. sa obe strany rozhodli vyriešiť spor na vojnovom poli. Po drobných potýčkach sa však pred rozhodujúcou bitkou Přemyslovci stiahli do Čiech a odniesli so sebou i korunovačné klenoty. Zakrátko zomrel Václav II a jeho syn sa ujal žezla v Čechách a v Poľsku. Na neistú uhorskú korunu rezignoval. Svoje nároky však na veľké sklamanie Karola Róberta preniesol na vzdialeného príbuzného Ota III., bavorského vojvodu z rodu Wittelsbachovcov. Ladislavov život ukončil za nevyjasnených okolností v Olomouci v roku 1306 atentátnik.
Oto bol za kráľa korunovaný v roku 1305. Zo všetkých troch uchádzačov mal k arpádovskému rodu najbližšie. Prostredníctvom svojej matky, arpádovskej princeznej Alžbety bol totiž vnukom Bela IV. Vláda Ota bola však len kratučkou epizódou. Počas návštevy u Ladislava Kána, sedmohradského vojvodu, ktorý mu ponúkol za manželku svoju dcéru, bol zajatý. I keď z väzenia ušiel a do Uhorska sa viac nevrátil, až do smrti používal titul uhorského panovníka.
Situácia sa nakoniec priaznivo vyvinula pre muža, ktorý bol v poradí prvým kto prejavil záujem o korunu. Uhorským kráľom sa stal Karol Róbert z Anjou.
