Artikul XIV. O treste kapitánov, stotníkov a ostatných križiakov a o ťarche na nich uloženej.
Keďže všetci sedliaci povstali proti svojim prirodzeným pánom ako zradcovia, majú byť popravení. Aby však také vylievanie krvi nenasledovalo a všetci sedliaci sa nevykynožili (bez ktorých zemianstvo sotva môže jestvovať), nariaďuje sa:
§ 1. Všetci kapitáni, stotníci, desiatnici a ostatní buriči sedliakov alebo verejní vrahovia šľachty, okrem nich prznitelia panien a vdov, bez milosti majú byť popravení.
§ 2. Ostatní sedliaci, ktorí spravené škody vyššie uvedeným spôsobom vyrovnali, majú ostať osobne neporušení.
§ 3. Jednako však, aby pamiatka tejto zrady a časný trest sa preniesol aj na ich potomkov a aby sa naveky poznalo, aký trestný čin je povstať proti pánom. Po tomto všetci sedliaci, bývajúci v tomto kráľovstve (okrem slobodných sedliakov a sedliakov opevnených miest, ktorí ostali kráľovi verní a tiež vynímajúc tých, ktorí ostali kráľovi a svojim pánom v pravej vernosti a nezúčastnili sa tejto vzbury), pre túto ich nevernosť strácajú svoje slobody.
§ 4. Na budúce, proti vôli a súhlasu svojich pánov z miesta na miesto sa nesmú sťahovať a natrvalo usadzovať.
Artikul XV. O povinných dávkach sedliakov.
Okrem toho jednotliví ženatí sedliaci, majetní alebo želiari, každoročne majú zemepánom platiť jeden florén, činiaci 100 denárov, a to na Ďura 50 a na Michala 50, nech sú kdekoľvek. Ak je však niekde väčší cenzus (daň), nesmie sa tento týmto zákonom znížiť.
Artikul XVI. Riadna služba poddaných.
Ďalej každý týždeň jeden deň má slúžiť sedliak svojím pánom.
Artikul XVII. Dary sedliakov.
Ďalej každý mesiac sú povinní dať svojim pánom jedno kurča.
Artikul XVIII. Sedliaci majú platiť deviatok a desiatok zo všetkej úrodnej pôdy.
Ďalej to všetkej úrodnej pôdy, čo sa orie alebo kosí, mimo toho i z vína, majú platiť svojim pánom deviatok, okrem desiatku, patriaceho prelátom.
§ 1. Takže z desiatich snopov zo žatvy akebo desiatich gbelov vína sedliakovi ostane osem.
§ 2. Čo sa týka desiatkov, majú platiť len z tých siatín, ako doteraz zvykli.
Artikul XIX. Príjem husí.
Ďalej, každoročne sú podĺžni svojim pánom dve husy: na Turíce mladú a na Martina starú (vykŕmenú).
Artikul XX. Príjem bravov.
Z každej dediny desať poddanských sesií má odovzdať na narodeniny zemepána vykŕmeného brava, a to i vtedy, ak v dedine je menej sesií, a ak je viac, tak každých ďalších desať sesií ďalšieho vykŕmeného brava. Ak však páni a zemania boli zvyknutí prijímať ešte iné dávky ako tieto, majú tieto ostať nezmenené.
Artikul XXI. O vdovách alebo dievšencoch zasnubujúcich sa sedliakovi iného zemana.
Ďalej vdovy a dievčence, ktoré sa chcú vydať za sedliaka iného pána dediny, vdovy, ktoré zastupujú miesto sedliaka, ak sa chcú vydať, nemôžu sa presťahovť bez povolenia svojich pánov.
§ 1. Dievčence a vdovy, ktoré bývajú u iných sedliakov a nezastupujú sedliakov, môžu sa presťahovať bez povolenia svojich pánov.
§ 2. Ak však majú synov na ženenie, nemôžu ich odviesť zo sebou.
§ 3. Teda, ak matka odviedla svojho mladého chlapca, tento chlapec, keď dorastie, má sa vrátiť do pôvodného svojho bývania.
Artikul XXIV. Nikto sedliackeho pôvodu nemôže byť volený za biskupa.
Nikto, kto sa narodil ako sedliak, nemôže byť kráľovskou vznešenosťou menovaný biskupom, alebo arcibiskupom (vzhľadom na večnú pamäť spomínanej sedliackej zrady).
Artikul XXV. Aký spôsob sťahovania sedliakov sa zakazuje?
Pri tom všetkom určite sa vyhlasuje toto, že artikul vyššie uvedený o zamedzení sťahovania v budúcnosti (pretože doteraz vznikali mnohé nepríjemnosti a každodenné zrážky pre odvliekanie a zdržiavanie sedliakov) rovnako na všetkých miestach a všetkým ľuďom poddanského postavenia, kdekoľvek sa v hraniciach tohto kráľovstva a častí k nemu patriacich nachádzajú, vyhlási sa kvôli oboznámeniu.
§ 1. Tak sa ruší prepúšťanie i odvliekanie sedliakov a na veky nech tak ostane.
§ 2. Avšak zo slobodných kráľovských miest a panských do iných miest rovnako slobodných týmto ustanovením vzájomné sťahovanie sa nerozumie.
Artikul XXX.
Zbehnutý sedliak, nájdený mimo dediny, môže byť chytený, slobodne zo všetkými vecami privedený k pôvodnému pánovi. A ak sedliak ušiel, alebo ho odvliekli, môže ho jeho pán zadržať alebo v poli alebo kdekoľvek inde. Nech ho zadrží slobodne a so všetkým, čo padne do rúk jeho pána, nech sa privedie k predošlému bývaniu.
Artikul XLVIII. Zločinní kňazi nech sa vyšetria a preláti nech ich dajú do žalára.
Páni preláti však skrze svojich vizitátorov nech dajú vyšetriť hneď tohto činu účastniacich sa kňazov a nech ich vhodia do večného žalára.
§ 1. Taktiež, ak niektorí zemania alebo ich sluhovia majú možnosť týchto popadnúť, nech ich slobodne uväznia a odovzdajú do rúk patričného preláta alebo jeho poverenca, aby si spomínanú vinu odniesli.
