1. ROZDIEL MEDZI FAŠISTICKÝM A REAKČNÝM REŽIMOM
Rozdiel medzi fašistickým a reakčným režimom je v dvoch otázkach: 1. Otázka násilia[4]; 2. Otázka postoja k neutrálom[5].
2. POLITIKY BOJA PROTI FAŠIZMU
2.1. Politika appaseamentu[6]
Autorom tejto politiky bolo Anglicko. Cieľ: 1. Riešenie problému mieru a odvrátenie agresie. Nevyhnutnosť viesť rokovanie s fašistickými veľmocami – vychádzať ich požiadavkám v ústrety v rozumnej miere => Dôsledky: 1. Pre lokálny konflikt je lepšie ustúpiť a nevyvolať svetovú vojnu. Súčasťou politiky je antisovietizmus – snahy dostať do konfliktu dva totalitné režimy.
2.2. Politika kolektívnej bezpečnsti
Autormi politiky sú ZSSR a Francúzsko. V 30. rokoch sa ZSSR zapája do svetovej politiky a podáva mierové návrhy – návrh všeobecného odzbrojenia, ktorý však neprešiel. Čo ale dosiahli - definoval sa pojem agresor. V roku 1934 ZSSR vstupuje do Spoločnosti národov. Cieľ: 1. Vytvoriť reťazcové mierové zmluvy. Táto politika sa však nerealizovala. Podpísali sa len dve zmluvy – medzi ZSSR – Francúzskom a ZSSR – ČSR.
2.3. Politika jednotného ľudového frontu
Táto politika bola schválená na VII. zjazde komunistickej internacionály v Moskve v roku 1935. Presadil ju Dimitrov voči Stalinovi. Zo všetkých politík sa presadzovala najviac. Cieľ: 1. Zjednotenie všetkých robotníkov bez ohľadu na politickú príslušnosť[7]; 2. Zjednotenie všetkých demokratických síl vrátane maloburžoázie.
[1] Fašizmus je najreakčnejší politický smer, ktorý sa vyznačoval likvidácioudemokratických slobôd, neuznávaním práv iných národov a teóriou o vyšších a nižších rasách (rasizmus) a nadradených a menejcenných národoch (šovinizmus). Ciele: 1. Vytvoriť Veľkonemeckú ríšu (Poľsko, Rakúsko, Nemecko a Československo); 2. Útok na ZSSR => Príčina: 1. Chceli ovládať surovinové zdroje. Politiky boja proti fašizmu: 1. Fašistické štáty (Nemecko, Taliansko, Španielsko, Japonsko); 2. Protifašistické štáty (všetky ostatné).
[2] Totalitný režim, diktatúra jednej strany => zrušenie všetkých politických strán, demokratických slobôd, prenasledovanie všetkých pokrokových síl (komunizmus).
[3] Dobyvačné vojny.
[4] Režim reakčný na rozdiel od režimu fašistického používal tradičné orgány násilia (polícia, armáda) a fašistický režim používal okrem tradičných aj špeciálne vycvičené jednotky SS a SA.
[5] V otázke postoja k neutrálom reakčný režim prenasledoval len tých, ktorí proti nemu nič nemali, zatiaľčo fašistický režim prenasledoval tých, ktorí ho podporovali.
[6] Tzv. politika uzmiernenia útočníka.
[7] Vytvorí sa strana, vyhrajú voľby a nastolia vládu, ktorá bojuje proti fašizmu.
