1. OHROZENIE ČSR FAŠISTICKÝM NEMECKOM
ČSR tlačila na diplomatické záväzky voči Francúzsku a ZSSR (materiálna a letecká pomoc). ZSSR pomôže len v prípade, ak pomôže aj Francúzsko. Hlavná úloha ČSR kým prídu spojenci: 1. Udržať aspoň časť ČSR => budovanie pevnosti ako základ obranného boja. Prijali sme princíp statickej obrany miesto budovania modernej motorizovanej a pohybovej obrany.
2. POKUSY O FAŠISTICKÝ PREVRAT V ROKU 1935
Prezident Tomáš Garigue Masaryk zo zdravotných dôvodov odstupuje. Nasledujú prezidentské voľby, v ktorých stoja proti sebe Beneš a Nemec (fašistická strana). HSĽS po zásahu Vatikánu podporuje Beneša. Fašistický blok sa rozpadol a stiahol kandidáta => oddialila sa fašizácia ČSR.
3. OKUPÁCIA RAKÚSKA NEMECKOM – ÚZEMNÉ POŽIADAVKY NEMECKA NA ČSR
Nemci mali pripravený tzv. plán Falgrűn – Zelený prípad. Vystupujú ako hájitelia záujmov nemeckej menšiny v ČSR. Na nich však vplývajú neustále nepokoje vyvolávané Henleinovcami => ZJAZD HENLEINOVEJ STRANY v apríli 1938 v Karlových Varoch. Tu vypracovali požiadavky. Hlavná požiadavka: 1. Autonómia; 2. Stiahnutie nemeckého vojska k hraniciam => rázny zákrok Československej vlády – čiastočná májová mobilizácia => Výsledok: 1. Stiahnutie Nemcov z hraníc[4].
3.1. Postoj mocností
Jediný štát, ktorý sa postavil proti pripojeniu nemeckej menšiny k Nemcom bol ZSSR (Litvinov). Francúzsko a Anglicko bolo za. Beneš si uvedomil, že bez mocností nemôže vládnuť svetu => prijíma Henleinove požiadavky.
4. MNÍCHOVSKÁ KONFERENCIA[5] – 29. SEPTEMBER 1938
Hitler obviňoval Československú vládu, že vraj zničila všetky mosty na pohraničí a žiadal záruku. Dohodli sa, že uvoľnovanie sa má konať od 1. – 10. októbra. Za to bude zodpovedný medzinárodný výbor – Nemecko, Anglicko, ČSR. Územia, ktoré boli sporné sa mali riešiť spôsobom ľudového hlasovania. Dohodli sa tiež, že naše hranice budú nedotknuteľné. Marci 1939 nás však zradili a už o ničom nevedeli.
4.1. Fašizácia ČSR
Edvard Beneš emigroval do Anglicka a vo funkcii ho nahradil Emil Hácha. Vytvorila sa nová vláda na čele s Rudolfom Beranom. V Čechách zakázali komunistickú stranu a postupne sa začali presadzovať českí fašisti. Na Slovensku sa okrem tohto prenasledovali aj Židia a ich majetok sa arizoval[8]. Vznikol koncentračný tábor v Ilave. Demokratické sily emigrujú na západ. Komunistická strana sa stáva ilegálnou a prechádza na inú taktiku boja – organizujú sa malé skupiny, v ktorých sa poznajú iba členovia.
5. ROZPAD ČSR
Nemci volia taktiku vyvolávania rozbrojov medzi Čechmi a Slovákmi. Podporujú tých Slovákov, ktorí sú za vznik nového štátu. HSĽS vyhlásila, že Slovenský štát sa vybuduje postupne.
5.1. Homolov puč
Bol to vlastne vojenský prevrat, ktorý zorganizovali ho českí vojaci na Slovensku. Tí nechceli Jozefa Tisu. Nasledoval ho Karol Sidor, od ktorého Nemci žiadajú, aby vyhlásil Slovenský štát. Sidor však odmietol.
13. marca 1939 bol Tiso povolaný do Berlína. Osobne však nesúhlasil s vyhlásením republiky, preto 14. marca 1939 Hácha zvolal slovenský snem a do dvanástej hodiny sa mal rozhodnúť ako budú postupovať. Ten sa rozhodol ultimátum prijať. 14. marca 1939 bol do Berlína povolaný Hácha. Následne bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava => ČSR sa rozpadla.
[1] Združovalo všetky demokratické a socialistické strany, ktoré boli za obranu a podpis zmluvy zo ZSSR (nutné zlo). Okrem ZSSR sa orientovali aj na západné mocnosti.
[2] Reprezentovali ho strany Národné zjednocení[1] a HSĽS (ľudáci). Chceli uzavrieť dohodu s Nemeckom, politickú kolektívnu bezpečnosť a zmluvu zo ZSSR a rokovať so sudetskými Nemcami.
[3] Presadzovali taktiku jednotného ľudáckeho frontu => vytvorenie ľavicových vlád. Orientovali sa nielen na ZSSR, ale aj na západ. Význam pomoci ZSSR spochybňovali nezákonné procesy v krajine.
[4] Československá vláda po zákroku však ustúpila. Neskôr do ČSR prichádza lord Runciman. Jeho úlohou bolo sprostredkovať rokovania medzi Henleinovcami a ČSR. Bol však silný germanofil a pohyboval sa iba v nemeckých kruhoch. Tí prinútili ČSR, aby v auguste 1938 prijali ich požiadavky. Hitler už nežiadal autonómiu pre nemeckú menšinu, ale chcel ich pripojiť k Nemecku. V auguste 1938 zorganizovali povstanie, ale ČSR ho potlačila.
[5] Na konferencii v Mníchove sa stretli Adolf Hitler, Benito Mussolini, Edouard Daladier a Arthur Neville Chamberlain, ako predstavitelia vtedajších veľmocí Európy, aby prerokovali situáciu v ČSR a dohodli sa na určitých bodoch. Zaujímavé je, že hoci sa hovorilo o záležitostiach ČSR, na rokovaniach sa žiadny zástupca ČSR nazúčastnil, lebo jednoducho nebol pozvaný. Z tohto faktu vyplýva známy výrok „O nás, bez nás.“. Po vzájomnej dohode bola podpísaná Mníchovská dohoda, ktorou prinútili ČSR odstúpiť Nemeckej ríši pohraničné územia obývané Nemcami. ČSR sa musela podrobiť rozhodnutiu a stratila približne 1/3 územia aj obyvateľstva. Tým sa začal rozklad československého štátu. Slovensko stratilo vplyvom Mníchovskej dohody Petržalku a Devín.
[6] Na Mníchovskú konferenciu nadväzovala Viedenská arbitráž (2. november 1938) a ČSR prišlo o ďalšie územia. Maďarsko získalo veľkú časť južného Slovenska a Košice s okolím. Poľsko obsadilo severné úseky Slovenska s veľkou väčšinou obyvateľstva výlučne slovenskej národnosti. Takto sme stratili 33% územia a 5 miliónov obyvateľov. Po týchto dvoch konferenciách (Mníchovskej a Viedenskej arbitráži) nastalo oslabenie v politickej (poklesla autorita ČSR vo svete), hospodárskej a vojenskej oblasti. Narušili sa aj spoje a železnice.
[7] Konala sa 6. novembra 1938. Na nej bola vyhlásená Slovenská autonómia. Bolo využité oslabenie ČSR po Mníchovskej konferencii => Zmeny v postavení Slovenska: 1. Prvý raz v histórii bol zvolaný snem; 2. Vláda (názov Slovenská krajina) na čele s Jozefom Tisom.
[8] Arizácia – privlastnenie majetku. Vyradenie Židov a ich následná deportácia do vyhladzovacích táborov v Poľsku.
