1. SNAHY VIEDNE UPEVNIŤ SVOJE POSTAVENIE V UHORSKU
Opatrenia, ktoré mohli zachrániť Uhorsko pred revolúciou: 1. Vyriešenie národnostnej otázky; Konečné riešenie roľníckej otázky (rozdeliť pôdu roľníkom, čo ale vláda nespravila). Keď politika prosieb zlyhala, Slováci sa rozhodli pre ozbrojený boj (so súhlasom Viedne[1]). Súhlas vydala Slovenská národná rada[2] 16. septembra 1848.
(14. apríla 1849 vyhlásil v Debrecíne uhorský snem vedený Kossuthom detronizáciu Habsburgovcov v Uhorsku a vytvorenie samostatného Uhorska. Pri tejto príležitosti deklaroval jednotné maďarské Uhorsko bez najmenších práv pre iné národy. Ostal však osamotený a po vyhlásení detronizácie Habsburgovcov popudil proti sebe aj európsku reakciu. Napokon ruský cár poslal Františkovi Jozefovi na pomoc ruské vojská. S ich pomocou porazil rakúsky cisár 13. augusta 1849 pri Világosi maďarský odboj. Revolúcia v Habsburskej monarchii sa skončila porážkou[3].)
2. PRVÁ VÝPRAVA SLOVENSKÝCH DOBROVOĽNÍKOV[4]
Bojovala za národné záujmy so súhlasom Viedne, jej členmi boli aj český dôstojníci (Zach).
[1] Viedeň sústreďovala všetky svoje sily na potlačenie maďarskej revolúcie. Slovenská výprava sa stala súčasťou tohto ťaženia. Táto tzv. zimná výprava sa uskutočnila v dvoch smeroch. Prvá skupina dobrovoľníkov prenikla na Slovensko v decembri 1848 smerom od Těšína k Žiline. Ovládla severné a postupne aj časť stredného a východného Slovenska. V obsadených oblastiach preberali správu Slováci. Druhá skupina pôsobila na juhozápadnom Slovensku. V oblastiach Slovenska kontrolovaných cisárskymi vojskami preberali moc vládni komisári, ktorí sa o národné záujmy Slovákov nezaujímali.
[2] Vrcholný vojenský a politický orgán Slovákov.
[3] Viedenská vláda využila porážku revolúcie na upevnenie svojej moci a na centralizáciu štátu. Nastalo obdobie neoabsolutizmu, ktoré je späté s osobou bývalého liberála a ministra vnútra Alexandra Bacha.
[4] Tzv. Letná výprava slovenských dobrovoľníkov.
