
1. OKTÓBROVÝ DIPLOM
Vydaním októbrového diplomu z roku 1860 definitívne padá Bachov absolutizmus a obnovujú sa ústavné pomery => Príčiny: 1. Vonkajšie[1]; 2. Vnútorné[2]. O rok neskôr – v roku 1861 – František Jozef II. vydáva novú ústavu (februárový patent) => Ústava zaručovala: 1. Smerovanie k federatívnemu štátu; 2. Odstránenie policajného systému a byrokratických pomerov; 3. Zachovanie absolutizmu.
2. OŽIVENIE NÁRODNÉHO HNUTIA SLOVENSKA PO PÁDE BACHOVHO ABSOLUTIZMU
Snaha o vypracovanie nového programu (Memorandum slovenského národa). Začali sa vydávať Peštbudínske vedomosti, ktoré vychádzali od roku 1860 – 1870.
Dňa 6. a 7. júna 1861 sa v Turčianskom Svätom Martine zišlo niekoľko buditeľov, aby schválilo Memorandum slovenského národa[3].
3. MATICA SLOVENSKÁ
Oblasti činnosti: 1. Vydavateľská; 2. Dokumentárno-zberateľská; 3. Vedecká; 4. Literárna; 5. Osvetovo-výchovná. Matica Slovenská pomáhala mládeži vydávaním slovenských kníh. Mala symbolizovať zjednotenie katolíkov a evanjelikov. Cieľ: 1. Pozdvihnutie ľudu po stránke hmotnej a mravnej.
[1] Neúspechy v zahraničnej politike – boj o severné územie Talianska, zhoršenie vzťahov s Ruskom.
[2] Narúšanie sociálnych a národných nepokojov.
[3] Na rozdiel od Žiadostí slovenského národa neboli lepšie, pretože v memorande boli iba dve oblasti (národno-politická a národno-kultúrna) a chýbali sociálna a politická. Taktiež chýbala požiadavka osobitného snemu. Čo bolo nové bolo vymedzenie územia – „žiadame vymedziť územie obývané Slovákmi pod názvom Hornouhorské slovenské okolie“. Národno-kultúrne požiadavky boli spoločné: 1. Zaviesť školy všetkých typov; 2. Zaviesť slovenčinu ako úradný jazyk; 3. Založiť Slovenskú vysokú školu právniskú; 4. Založiť celoštátny spolok (neskôr nazvaný Matica Slovenská). Memorandum však nemohli doručiť na uhorský snem, lebo bol rozpustený => vypracovanie Viedenského memoranda, to bolo doplnené o požiadavku osobitného slovenského snemu. Na čele delegácie stál Alexander Moyzes. U cisára uspeli iba čiastočne – uznal im iba národno-kultúrne požiadavky – 3 gymnáziá (v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom, neskôr aj v Banskej Bystrici, ktoré sa ale iba dočasne poslovenčilo).