Cár Ivan Alexander bol cár s nešťastným osudom upadajúceho Bulharska. Tento lovečský despota bol vyhlásený za panovníka krajiny v roku 1331 - potom ako bol z krajiny vyhnaný cár Ivan Stefan, syn Anny Nedy.
Prvé desaťročie vlády cára Ivana Alexandra, pokrvného príbuzného svojho predchodcu cára Ivana Šišmana, ešte nemalo kontúry upadajúceho bulharského štátu. V bojoch proti večnému nepriateľovi Bulharov – Byzantskej ríši – mal šťastie. Veľa pevností v Trácku a Rodopách získal späť. V lete roku 1332 bulharská armáda vyhrala bitku pri meste Rusokastro (na juhu krajiny) a byzantský panovník Vasilev bol prinútený podpísať mierovú zmluvu.
Hoci vzťahy medzi Byzanciou a Bulharskom, neboli dobré, občianska vojna, ktorej sa Bulharsko zúčastnilo v Byzancii v roku 1341 – 1347, vrátila slávu ako deviatim mestám a pevnostiam v oblasti Trácka a severnej časti Rodop, tak aj krajine. Taktiež aj vzťahy so Srbmi sa troch zhoršili pre nedôveru medzi oboma štátmi. Možno to bolo spôsobené aj tým, že cár nebol až taký zbehlý v diplomacii.
Nech už je ako je cár Ivan Alexander bol patrónom umelcov (v umeleckej oblasti sa mohol porovnávať so Simeonom I. Veľkým) a muž slova. Dal postaviť mnoho kostolov a kláštorov. Bol zodpovedný za výstavbu vzdelávacieho centra vo Veliko Tărnove, ktoré sa v konkurencii medzi kostolmi a kláštormi stalo miestom, kde sa schádzala kultúrna smotánka a jazykoví bulharskí špecialisti, aby čítali literárne články. Najväčší rozvoj zo všetkých literatúr zaznamenala apokryfná literatúra. Majstri a umelci opisovali a maľovali cárove portréty do kníh evanjelií a kroník. Dve krásne knižky s nádherným rukopisom sa doteraz zachovali – Londýnske evanjelium a Vatikánsky prepis kroniky kláštorov.
Cár Ivan Alexander za svojej vlády takmer stratil územie Dobrudžanského regiónu! Nedohodol sa totiž s bojarmi, ktorí tiež chceli vládnuť nezávisle od neho vo svojich oblastiach. Ešte k tomu despoti na juhozápade krajiny stále bojovali medzi sebou. Nekončiace vyčerpávajúce bitky s Byzantíncami pomaly ale iste vyprázdňovali štátnu pokladnicu a ničili ekonomiku krajiny. V upadajúcom Bulharsku sila cára Ivana Alexandra pomaly klesala ku dnu.
V tom čase sa vo Vidine sa konala korunovácia. Ivan Sracimir, prvorodený syn Ivana Alexandra, bol korunovaný za cára.
Toto sa udialo v momente, keď Balkánu a Bulharsku hrozili nájazdy Turkov. Bulharský národ bol prvým národom, ktorý stál prekvapene zoči-voči Turkom. Tí sa už len pozerali ako im Turci plienia krajinu a všetko berú. V roku 1352 za obeť padla pevnosť Cimpe. V tom istom roku nepriatelia nečakane napadli a vyplienili juhovýchodnú časť krajiny. Cár Ivan Alexander bol proti takýmto nájazdom úplne bezmocný. Nebol schopný postaviť proti Turkom vhodnú armádu, ktorá by ich nápor vydržala.
O dva roky neskôr Turci znova prišli. V bitke padol druhý syn Ivana Alexandra – Michail Asen. Od roku 1354 sa Bulhari chtiac či nechtiac každý rok stretávali s Turkami. Na začiatku Turci robili nájazdy hlavne na mestá a dediny v Byzancii. Iba kde-tu sa stretli s bulharskou armádou v pohraničnom pásme. Cár sa beznádejne snažil odvrátiť nebezpečie diplomaciou a vstupom do krátko existujúcich zväzov so susednými krajinami.
V roku 1355 sa syn byzantského panovníka Andronik V. Paleolog oženil s dcérou cára Ivana Alexandra – Keracou. V zápisnici zo svadby čítame: "Táto svatba bude výhodná pre kresťanov: Bulharov a Byzantíncov a nešťastím pre Turkov: pohanov." Zväz medzi týmito dvoma kresťanskými štátmi však nebol taký silný, aby odvrátil agresívne vojská sultána Murada.
V roku 1364 Turci napadli Byzantskú ríšu. Tá ich nátlak nevydržala a utrpela krutú porážku. Teraz Turkom stálo v ceste do strednej Európy už iba Bulharsko. Bulharský cár mohol najnebezpečnejšej a najlepšie vyzbrojenej stredovekej armáde ponúknuť iba svoju bitkami zničenú a spustošenú krajinu. Panovníci zo susedných kresťanských krajín cárovi odmietli pomôcť, pretože to boli veľkí egoisti. A tak sa musel cár Ivan Alexander spoliehať sám na seba. Proti sultánovi Muradovi nemal vôbec šancu. Murad mu zobral takmer celú oblasť Trácka. Mierová zmluva, ktorú cár podpísal iba spomalila to, čo už bolo isté – zrovnanie Bulharska zo zemou. Ivan Alexander sa ešte snažil spolu s Byzantíncami bojovať a získať späť pevnosti pri Čiernom mori.
Neskôr bola krajina napadnutá aj z druhej strany – maďarský kráľ obsadil oblasť severozápadného Bulharska. Smrť cára Ivana Alexandra na začiatku roku 1371 bola predzvesťou, že sa Bulharsko skôr či neskôr úplne rozpadne.
