1. MIEROVÁ KONFERENCIA VO FRANCÚZSKU
1.1. VERSAILSKÝ SYSTÉM[1]
Celkovo sa dohovorov zúčastnilo 27 štátov, na čele ktorých stála Rada 10[2] (každý mal v nej dvoch zástupcov). Posledný dohoda bola podpísaná s Maďarskom. S Československom Maďari podpísali Trianonskú dohodu – 4. júla 1920 – kde sa museli zriecť niektorých území – Sedmohradsko, Banát. Tejto konferencie sa zúčastnila aj československá delegácia vedená premiérom Kramářom, hoci skutočným vedúcim bol minister zahraničných vecí Edvard Beneš. Účinkovanie bolo úspešné => podarilo sa presadiť všetky požiadavky týkajúce sa hraníc i medzinárodného postavenia.
2. ŤAŽKOSTI S PRESADZOVANÍM ZVRCHOVANOSTI NA ÚZEMÍ ČSR
2.1. OBLASŤ ČESKÉHO POHRANIČIA
Tu robila najväčší problém nemecká menšina (3 milióny). 29. novembra 1918 výhlásili nemecké provincie a ich pripojenie k Rakúsku => postoj Dohody bol záporný, vydali súhlas československým vojskám k obsadeniu pohraničia.
2.2. TEŠÍNSKO
Pretrvávajúce spory s Poľskom viedli do spravodlivého rozdelenia územia medzi oba štáty. Takto sa stanovili slovensko-poľské hranice.
2.3. ZAČLENENIE SLOVENSKA DO ŠTÁTU
Slovensko malo najväčšie problémy zo začlenením sa do Československa. Maďari neuznávali Versailské mierové dohody ani Martinskú deklaráciu (1918, 1919) a ponechali na území Slovenska maďarské vojská s četníkmi => vznikali Maďarské národné gardy. Proti nim stáli slabo vyzbrojené Slovenské národné gardy, ktoré sa pokúšali preberať moc. Úspech sa dostavil až po príchode navrátilcov z frontu, pravidelných československých jednotiek a Československých légii z Talianska. Vytlačili poľské jednotky zo Spiša a do konca januára 1919 bolo slovenské územie úpne oslobodené od Maďarov, lenže situácia sa skomplikovala udalosťami v Maďarsku.
3. MAĎARSKÁ REPUBLIKA RÁD VS. SLOVENSKÁ REPUBLIKA RÁD
Maďarská republika rád vznikla 21. marca 1919. Nastolila diktatúru proletariátu => Dohoda povelila vojenským zásahom vojská československé a rumunské proti Maďarom. Zabrali 2/5 územia. Nastolili tu sovietsku moc a začali s vyvlastňovaním. Väčšina spoločnosti odmietala diktatúru proletariátu, Dohoda im však dala ultimátum.
Slovenská republika rád vznikla 16. júna 1919 pod vplyvom prítomnosti maďarských vojsk. Na jej čele stál Antonín Janoušek.
Cieľom oboch republík rád bola celosvetová revolúcia => Chyby: 1. Nedali roľníkom pôdu; 2. Neriešenie národnostnej otázky.
4. BUDOVANIE ZÁKLADOV NOVÉHO ŠTÁTU
14. októbra 1918 bol Tomáš Garigue Masaryk vymenovaný za prezidenta Československej republiky. Vznikla dočasná vláda na čele s Vavrom Šrobárom, ktorá sídlila v Skalici. V decembri vzniklo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele so Šrobárom. Od 4. februára 1919 sa dočasná vláda presťahovala do Bratislavy, čím sa stala hlavným mestom Československej republiky. V rámci demokratizácie štátu bola zavedená sloboda prejavu a tlače, osemhodinový pracovný čas, všeobecné volebné právo. Tým sa zlepšili sociálne pomery a naplnila sa Washingtonská dohoda.
5. POLITICKÝ SYSTÉM[9] V PRVEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE
Po prvej svetovej vojne vo všetkých krajinách nastal odklon doľava => Prejavy: 1. Vo voľbách vyhrala Sociálno-demokratická strana; 2. Socializácia[10] ČSR. Nič sa však neznárodnilo, pretože robotníci na to nedorástli. V roku 1919 vypukla najväčšia korupčná aféra[11] Československej republiky.
29. februára 1919 bola schválená prvá ústava, podľa vzoru Francúzska a iných západných štátov[12]. Obsahovala tri štátne moci: 1. Zákonodárnu (parlament); 2. Výkonnú (prezident[13], vláda); 3. Súdnu.
5.1. VOLEBNÝ SYSTÉM
Volebný systém sa orientoval len na politické strany a nezávislý poslanec mohol byť len v obecných voľbách. Kampaňe boli krátke, ale intenzívne.
6. NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE
Československá republika bol štát so silnými národnostnými menšinami. Vládnucim národom bol národ Československý, ktorý však nikdy neexistoval. Oficiálnym jazykom bola českoslovenčina v slovenskom znení.
V prvom rade bolo treba vyriešiť národnostnú otázku. Nebol dôvod hovoriť o slovenskej autonómii, pretože tu bol iba Československý národ => Príčina: 1. Česi sa báli, že nebudú početnejší než Nemci.
7. NÁRODNOSTNÉ MENŠINY NA SLOVENSKU
Najpočetnejšou menšinou boli Maďari s počtom 500 000. Prešli najväčšou zmenou – zmena vládnuceho národa na národ menšiny. Mnohí Maďari ocenili, že v ČSR je demokratický režim a lepšie hospodárske podmienky.
Nemcov, ktorí mali tri centrá – Bratislavu, Spiš a Hornú Nitru – bolo na Slovensku 4,3% – 125 000. Prežívali rozvoj vo všetkých oblastiach na Slovensku. V 30. rokoch sa tam šíri fašizmus.
Rusíni, Ukrajinci a Rusi sa sústreďovali na východe Slovenska. Boli oslabovaní zápasom o národnú orientáciu. Bolo ich 2,86% - 100 000.
Židia boli na Slovensku zastúpení 72 000 obyvateľmi. Medzi nich patrili mnohí podnikatelia a inteligencia. Medzi dvoma svetovými vojnami sa medzi nimi šíril sionizmus – snaha vytvoriť vlastný štát. Poliakov a Rómov bolo 7 000 a 60 000.
[1] Súhrn všetkých zmlúv podpísaných s porazenými štátmi.
[2] Taliansko, Japonsko, USA, Francúzsko a Anglicko.
[3] Agrárna strana bola najvplyvnejšou celoštátnou politickou stranou. Združovala záujmy roľníkov. Bola centralistická a čechoslovakistická. V roku 1925 bola najväčšou stranou v Československej republike. Jej korene siahajú do 19. storočia. Mladí, na rozdiel od starých členov, boli už za jej nezávislosť.
[4] Jedeným z ich bodov programu Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany (HSĽS) bola autonómia. Mala dva prúdy: 1. Prouhorský (Vojtech Tuka); 2. Fašistický (rodobrana[1]). Táto strana bola najviac volená na dedinách a v stredných vrstvách.
Ďalšou reprezentatkou slovenskej strany bola Slovenská národná strana (SNS). Jej predstaviteľmi boli Emil Stodola a Martin Rázus. Pokladala sa za dedičstvo Slovenskej národnej strany z 19. storočia. Bola liberálnou stranou, ktorá tiež mala autonómiu vo svojom programe.
[5] 1. Česko: Na Slovensku boli aj odnože českých strán – živnostenská, lidová, Národní demokrace, Gajdova fašistická strana. 2. Maďarsko: 1. Maďarská národná strana; 2. Krajinská kresťansko-sociálna strana. Obe strany najprv súperili, no v 30. rokoch (1936) sa zjednotili, a to myšlienkou veľkého Uhorska. Vznikla zjednotená maďarská strana na čele s Eszterházym. Maďari tiež volili agrárnu stranu, sociálnu demokraciu a KSČ. 3. Nemecko: Medzi slovenskými Nemcami prevládali kresťansko-konzervatívne a kresťanské strany. Robotníci a inteligencia volili ľavicu. V 30. rokoch vznikla Karpatsko-nemecká strana (nacionalistická strana). Bola to filiálka Henleinovej Sudetonemeckej strany. Na čele slovenských Nemcov stál Kormasin.
[6] Sociálni demokrati a KSČ => rozpory v programe v otázke diktatúry proletariátu.
[7] Chceli vytvoriť spravodlivejšiu spoločnosť za predpokladu demokratizácie štátu, pevnej organizácie strany a prístupu k vzdelaniu. Túto stranu volili zamestnaní robotnci, stredná verstva a časť inteligencie.
[8] V prvej ČSR prvá vláda napriek požiadavkám nič neznárodnila. Ľavica nebola spokojná, a tak v septembri 1920 sa osamostatnila a vznikla komunistická strana. V decembri 1920 vrcholí boj, pre Slovenskú demokraciu zasiahli četníci. Na to komunisti vyvolali generálny štrajk => vyhrala pravica.
V roku 1921 sa uskutočnil zjazd v Ľubochni, kde sa Slováci, Maďari a Ukrajinci dohodli, že založia Komunistickú stranú Československa (vznikla v máji toho roku). Po voľbách v roku 1925 upadol vplyv socialnej demokracie. Komunisti nemohli čakať dlhé roky na riešenie pálčivých problémov a sociálnych otázok (nezamestnanosť, prístup k vzdelanosti, nedostatok bytov, reálna rovnosť). Ich stúpencami boli nezamestnaní robotníci a sčasti aj inteligencia.
V roku 1929 sa zmenilo vedenie KSČ, keď sa na čelo dostal Klement Gottwald. Za jeho vlády vrcholí boľševizácia, Preberajú sa skúsenosti z dvoch ruských revolúcii, Gottwald chce napodobniť pomery v Rusku. Všetky komunistické strany boli členmi komunistickej internacionály, na čele ktorej stál J. V. Stalin. Boli od neho závislí. Medzi sociálnymi demokratmi a komunistami zavládla celoeurópska nenávisť kvôli rozporom. Začali sa vzájomne osočovať. Komunisti nazývali sociálnych demokratov sociálnymi fašistami alebo lokajmi boľševizácie a naopak lokaji Moskvy a nepriatelia demokracie a štátu.
Zrušili sa župy. Oporou štátnej moci bol byrokratický aparát a četníctvo, miestami doplnené políciou a armádou. V roku 1923 vyšiel zákon na ochranu republiky, ktorý mal za úlohu chrániť republiku aj sprava aj zľava. Trestne stíhaný bol každý, kto ohrozoval štát.
[9] Parlamentná demokracia. Zákonodárnu moc mal parlament, ktorý sa delil na snemovňu a senát. Ten mal byť protiváhou snemovne. Nestalo sa však tak - stal sa opatrovateľňou starých politikov.
[10] Socializácia - znárodnovanie.
[11] Realizovala ju agrárna strana. Spočívala v obohatení sa o pôdu stúpencov agrárnej strany. Roľníci pôdu nedostali, ak áno, tak málo.
[12] V ČSR je jeden vládnuci národ, a to československý.
[13] Menoval vládu (premiérom prvej vlády bol Karel Kramář) a reprezentoval ČSR. Všetkých 15 vlád bolo koaličných (okrem krátkych období úradníckych vlád (vlád odborníkov), ktoré vznikajú vymenovaním až po rozpad ČSR v roku 1939.
[14] Počet občanov českej národnosti na Slovensku.
