1. PRVÁ ETAPA
Prvá etapa trvala od konca Stalingradskej bitky (január – február) v roku 1943. V tomto období prichádzajú nové kádre z Moskvy (Karol Schmidke) a inštruktori, ktorí mali pripravovať povstanie. Cieľ: 1. Príprava ozbrojeného boja. Vzniká piaty ilegálny ÚV, na čele s Ladislavom Novomeským, Karolom Schmidkem a Gustávom Husákom.
V decembri 1943 po tretíkrát vzniká SNR[1]. Nadviazal sa styk s nekomunistickým odbojom => spojenie občianského a komunistického odboja a prijal spoločný program Vianočnú dohodu.
1.1. Program odboja – Vianočná dohoda[2] a jej obsah
Prvá časť stanovuje hlavnú úlohu SNR: 1. Prípravu ozbrojeného boja (povstania); 2. Vo vhodnej chvíli prevzať politickú vojenskú, zákonodárnu a výkonnú moc na Slovensku; 3. Po prevzatí moci zorganizovať slobodné voľby, kde si ľud zvolí svojich zástupcov. SNR bude postupovať v dorozumení s celým zahraničným odbojom (komunistickým a nekomunistickým).
Druhá časť hovorí o usporiadaní budúcej ČSR. Vznikne forma vlády republika a bude to štát dvoch rovnoprávnych národov – Čechov a Slovákov. Realizuje sa princíp rovný s rovným. V zahraničnej politike sa budeme orientovať menovite na ZSSR a ostatné slovenské národy. Politický systém má byť demokratický. Odstránia sa všetky fašistické, rasistické a totalitné tendencie. Demokracia sa prenesie aj na pole sociálne a hospodárske => spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku.
13. decembra 1943 podpisom Edvarda Beneša v Moskve sa uzavrela spojenecká zmluva so ZSSR o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci. Taktiež rokoval aj s predstaviteľmi zahraničného odboja, kde sa dohodli, že v oslobodenom ČSR nepripustia k moci tých, ktorí zavinili Mníchov a rozpad ČSR.
2. DRUHÁ ETAPA
Druhá etapa trvala od utvorenia SNR do 29. júna 1944. Do prípravy ozbrojeného povstania bolo zapojené partizánske hnutie, ktoré sa vyvíjalo v rokoch 1942 – 1944, spolu s vojenskou armádou (druhá vojenská sila).
Malé partizánske skupiny sa formovali z politických utečencov a rasovo prenasledovaných. Neskoršie vznikajú veľké bojové družiny[3].
Ján Golian |
Slovenskí vojaci boli hlavným elementom v príprave povstania. Nikdy neboli spoľahlivou oporou ľudáckej vlády. Slovenská armáda mala na východnom fronte najviac zbehov zo všetkých nemeckých satelitov (Maďarsko, Bulharsko, Fínsko). Počas bojov na východe 90% vojakov získalo protifašistické zmýšľanie. Orgán, ktorý pripravoval povstanie medzi vojakmi sa volal Ilegálne vojenské ústredie. Na jeho čele stál Mirko Vesel, neskôr Ján Golian.
Po vzniku SNR sa vypracoval plán povstania[4]. SNR sa nepáčil tento diktát => dosadila Jána Goliana.
Koncom júna 1944 sa zišla ilegálna národná rada a prijala dve varianty začiatku povstania: 1. Začať povstanie v koordinácii s vojenskými akciami červenej armády[5]; 2. Povstanie má začať pri okupácii Slovenska nemeckými jednotkami (menej výhodný, ktorý sa neskôr aj realizoval).
V prvom variante mali dôležitú úlohu dve slovenské divízie, ktoré boli najlepšie vycvičené a vyzbrojené. Tieto jednotky mali uľahčiť vstup ruským jednotkám na naše územie, aby sa ľahšie zmocnili karpatských priechodov.V druhom variante ak by prišlo k okupovaniu územia nemeckými vojskami, mali brániť aspoň jadro krajiny – stredné Slovensko. Preto do tejto oblasti posielali zásoby zbraní, potravín, vojenského materiál a dôverihodných slovenských dôstôjníkov. Centrum povstania bolo v Banskej Bystrica.
[1] Najvyšší politický protifaštický orgán odboja.
[2] Vianočná dohoda vyzývala k povstaniu, hovorila o tom, že vo vhodnej chvíli prevzať moc. V deklarácii sa konštatuje to, že sa to už stalo. Spoločné znaky: 1. Vzťah Čechov a Slovákov na princípe rovný s rovným sa nezmenil; 2. Demokraciu treba preniesť na pole sociálne a hospodárske. Čím sa líši od Vianočnej dohody: 1. Verejne sa dištancuje od Slovenského štátu; 2. Slávnostne vyhlasuje, že Slovensko prechádza do protifašistického tábora.
[3] Na východnom Slovensku skupina poručíka Kukoreliho, ktorá sa potom zmenila na brigádu Čapaja. Ďalej v Hornej Nitre, v Štiavnických horách, na Liptove, a v Bielych Karpatoch. Na západnom Slovensku to bola skupina Janka Kráľa podvedením Exnára a Boroša.
[4] Povstanie sa nemá viesť v prospech nejakej politickej skupiny. Treba zakladať ilegálne národné výbory, ktoré majú po oslobodení prevzať moc.
[5] Keď sa priblíži k našim hraniciam.