Prípravy Slovenského národného povstania

1. PRVÁ ETAPA

Prvá etapa trvala od konca Stalingradskej bitky (január – február) v roku 1943. V tomto období prichádzajú nové kádre z Moskvy (Karol Schmidke) a  inštruktori, ktorí mali pripravovať povstanie. Cieľ: 1. Príprava ozbrojeného boja. Vzniká piaty ilegálny ÚV, na čele s Ladislavom Novomeským, Karolom Schmidkem a  Gustá­vom Husákom.

V decembri 1943 po tretíkrát vzniká SNR^[1]. Nadviazal sa styk s nekomunistickým odbojom => spojenie občianského a komuni­stického odboja a prijal spoločný program Vianočnú dohodu.

1.1. Program odboja – Vianočná dohoda^[2] a jej obsah

Prvá časť stanovuje hlavnú úlohu SNR: 1. Prípravu ozbrojeného boja (povstania); 2. Vo vhodnej chvíli prevzať politickú vojenskú, zákonodárnu a výkonnú moc na Slovensku; 3. Po prevzatí moci zorganizovať slobodné voľby, kde si ľud zvolí svojich zástupcov. SNR bude postupovať v dorozumení s celým zahraničným odbojom (komunistickým a nekomunis­tickým).

Druhá časť hovorí o usporiadaní budúcej ČSR. Vznikne forma vlády republika a bude to štát dvoch rovnoprávnych národov – Čechov a Slovákov. Realizuje sa princíp rovný s rov­ným. V zahraničnej politike sa budeme orientovať menovite na ZSSR a ostatné slovenské národy. Politický systém má byť demokratický. Odstránia sa všetky fašistické, rasistické a totalitné tendencie. Demokracia sa prenesie aj na pole sociálne a hospodárske => spra­vodlivejšie rozdelenie národného dôchodku.

13. decembra 1943 podpisom Edvarda Beneša v Moskve sa uzavrela spojenecká zmluva so ZSSR o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci. Taktiež rokoval aj s predstaviteľmi zahraničného odboja, kde sa dohodli, že v oslobodenom ČSR nepripustia k moci tých, ktorí zavinili Mníchov a rozpad ČSR.

2. DRUHÁ ETAPA

Druhá etapa trvala od utvorenia SNR do 29. júna 1944. Do prípravy ozbrojeného povsta­nia bolo zapojené partizánske hnutie, ktoré sa vyvíjalo v rokoch 1942 – 1944, spolu s vo­jenskou armádou (druhá vojenská sila).

Malé partizánske skupiny sa formovali z politických utečencov a rasovo prenasledova­ných. Neskoršie vznikajú veľké bojové družiny^[3].

Slovenskí vojaci boli hlavným elementom v príprave povstania. Nikdy neboli spoľahlivou oporou ľudáckej vlády. Slovenská armáda mala na východnom fronte najviac zbehov zo všetkých nemeckých satelitov (Maďarsko, Bulharsko, Fínsko). Počas bojov na východe 90% vojakov získalo protifašistické zmýšľanie. Orgán, ktorý pripravoval povstanie medzi vo­jakmi sa volal Ilegálne vojenské ústredie. Na jeho čele stál Mirko Vesel, neskôr Ján Go­lian.

Po vzniku SNR sa vypracoval plán povstania^[4]. SNR sa nepáčil tento diktát => dosadila Jána Goliana.

Koncom júna 1944 sa zišla ilegálna národná rada a prijala dve varianty začiatku povsta­nia: 1. Začať povstanie v koordinácii s vojenskými akciami červenej armády^[5]; 2. Povstanie má začať pri okupácii Slovenska nemeckými jednotkami (menej výhodný, ktorý sa neskôr aj realizoval).

V prvom variante mali dôležitú úlohu dve slovenské divízie, ktoré boli najlepšie vycvičené a vyzbrojené. Tieto jednotky mali uľahčiť vstup ruským jednotkám na naše územie, aby sa ľahšie zmocnili karpatských priechodov.V druhom variante ak by prišlo k okupovaniu územia nemeckými vojskami, mali brániť aspoň jadro krajiny – stredné Slovensko. Preto do tejto oblasti posielali zásoby zbraní, po­travín, vojenského materiál a dôverihodných slovenských dôstôjníkov. Centrum povstania bolo v Banskej Bystrica.

[1] Najvyšší politický protifaštický orgán odboja.
[2] Vianočná dohoda vyzývala k povstaniu, hovorila o tom, že vo vhodnej chvíli prevzať moc. V deklarácii sa konštatuje to, že sa to už stalo. Spoločné znaky: 1. Vzťah Čechov a Slovákov na princípe rovný s rovným sa nezmenil; 2. Demokraciu treba preniesť na pole sociálne a hospodárske. Čím sa líši od Vianočnej dohody: 1. Verejne sa dištancuje od Slovenského štátu; 2. Slávnostne vyhlasuje, že Slovensko prechádza do protifašistické­ho tábora.
[3] Na východnom Slovensku skupina poručíka Kukoreliho, ktorá sa potom zmenila na brigádu Čapaja. Ďalej v Hornej Nitre, v Štiavnických horách, na Liptove, a v Bielych Karpatoch. Na západnom Slovensku to bola skupina Janka Kráľa podvedením Exnára a Boroša.
[4] Povstanie sa nemá viesť v prospech nejakej politickej skupiny. Treba zakladať ilegálne národné výbo­ry, ktoré majú po oslobodení prevzať moc.
[5] Keď sa priblíži k našim hraniciam.