1. ROZDELENIE ODBOJA
Slovenskí komunisti boli najčastejšími obeťami štátneho aparátu – boli prenasledovaní. Do roku 1942 boli zlikvidované 3 ilegálne ÚV KSS. Pre slovenských komunistov je typická príprava na ozbrojený boj.
2. FORMOVANIE ČESKOSLOVENSKÝCH JEDNOTIEK[1] A ICH ÚČASŤ NA ZÁPADNOM FRONTE[2]
Hneď po Mníchove sa protifašistická emigrácia presúva do Poľska. Po páde Poľska časť išla na západ a časť do ZSSR. Prvé československé jednotky sa formovali vo Francúzsku. Formovaniu predchádzala to dohoda s Francúzskou vládou podpísaná v roku 1939. Jednotky sa tvorili z protifašistických emigrantov, starých emigrantov (tí čo emigrovali za prvej ČSR) a 500 interbrigádistov zo Španielska. Po páde Nemcov v roku 1940 sme sa aj my zúčastnili na obranných bojoch.
Po porážke Francúzska sa časť presunula do Anglicka, kde sa sformovala Československá brigáda – pešiaci – ktorá zasiahli do bojov neskôr. V roku 1940 sa naši letci zúčastnili bojov o Anglicko. Títo letci sa zúčastnili aj bojov proti nemeckým ponorkám v Atlantiku.
3. FORMOVANIE ČESKOSLOVENSKÝCH JEDNOTIEK A ICH ÚČASŤ NA VÝCHODNOM FRONTE[3]
Miesta formovania jednotiek: Buzuluk, Jefremov, Černovcy. V týchto mestách vznikol prvý prápor, ktorý sa neskôr rozrástol na brigádu a neskôr až armádny zbor.
Po prvý raz sme boli nasadení do bojov v 8. marca 1943 pri Sokolove, ďalej pri Bielej cerkvi, Žaškove, Kyjeve. Jednotky sa formovali z protifašistických emigrantov, starých emigrantov, z vojakov, ktorí sa dali dobrovoľne zajať[4].
Zo skupiny okolo kapitána Nálepku vznikla aj prvá partizánska jednotka na jar roku 1943. Prichádzali aj dobrovoľníci – letci – zo západného frontu. Na začiatku povstania sa k nim pridali aj slovenskí letci a spolu vytvorili Prvý československý letecký pluk. Slovenskí partizáni a ilegálni bojovníci bojovali v celej Európe (Francúzsko, Taliansko).
[1] Tie sa spolu s protifašistickým odbojom aktivizovali po napadnutí ZSSR – 18. júna 1941. V tomto období ČSR bola uznanie všetkými veľmocami, teda aj ZSSR. Vzniká základ protifašistickej koalície – Atlantická charta (júl 1941), ktorú tvorili Anglicko, USA a ZSSR. Československo uzavrelo so ZSSR vojenskú dohodu, ktorá nám umožňovala vytvárať na jeho územi československé jednotky.
[2] Západný front = Afrika, Ázia.
[3] Na východnom fronte sa odohrávali boje na blízkom východe. Tam bojovali naše jednotky po boku francúzskych, ktorým velil im Charles de Gaul. V Lýbií sa naše jednotky zúčastnili pri bojoch proti Romelovým vojskám pri obrane Tobruku. Pešie jednotky sa zúčastnili v roku 1944 vylodenia v Normandii.
[4] Najväčší prechod nastal v októbri roku 1943 pri Melitopole, keď prešla na sovietsku stranu celá slovenská divízia. Tá vytvorila základ pre druhú československú paradesantnú (výsadkovú) brigádu, ktorá sa zúčastnila aj SNP.
