1. TRIDENTSKÝ KONCIL (1545 - 1563)
Cirkev stratila vládu nad veľkou časťou Európy, ale stále bola oporou feudalizmu – šľachta ju potrebovala na ovládnutie ľudových más. Na Tridentskom koncile bola vyhlásená protireformácia[1] a rekatolizácia[2] a Cirkev obnovila inkvizíciu[3] a zrušila cenzúru. Taktiež sa tu presadila reforma školstva – odvtedy musela byť škola pri každej fare.
Z dôvodu boja proti proti reformácii vznikla nová rehoľa – jezuiti SJ (Ignác z Loyoly) – ktorí boli hlavní bojovníci proti reformácii.
2. ŠÍRENIE REKATOLIZÁCIE V UHORSKU[4]
Rekatolizácia v Uhorsku mala dve podoby: 1. Umiernená –literatúra, vzdelávanie, presviedčanie; 2. Násilná – prevracanie na katolícku vieru, zaberanie kostolov. Táto v 17. storočí úplne ovládla Uhorsko => Príčiny: 1. Protihabsburské povstania šľachty. Vrchol a úpadok rekatolizácie sa objavuje za vlády Leopolda I. => Príčiny: 1. Panovník musel taktizovať => Dôsledky: 1. Šopronský snem (1681). Na sneme cisár povolil protestantom postaviť artikulárne kostoly, no museli byť postavené z dreva a na kraji mesta a nemohli mať vežu.
[1] Protireformácia - zákaz šírenia reformácie.
[2] Rekatolizácia - masové obracanie na katolícku vieru.
[3] V roku 1231 pápež ustanovil inkvizíciu – cirkevný súd, ktorý sa zaoberal ľuďmi hlásajúcimi bludné učenie (kacírmi) a inovercami. Počas protireformácie mala potláčať protestantizmus.
[4] V slovenskej časti Uhorska.
