1. CHARAKTER
Charakter prvého obdobia slovenského národného obrodenia bol jazykovo kultúrny (v tom čase sa šírilo osvietenstvo). Príčina, prečo jazykovo kultúrny: 1. Šľachta si myslela, že ľud je nevzdelaný, čo ale nebola pravda.
2. POTREBA UZÁKONENIA SLOVENSKÉHO JAZYKA[1]
V tom čase bol v Uhorsku úradný jazyk latinčina. Katolíci hovorili nárečím a evanjelici po česky => Cieľ: 1. Uzákonenie spisovnej slovenčiny[2]. Centrami národného hnutia boli Bratislava a Trnava.
3. DVA PRÚDY SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO OBRODENIA
V období prvého obdobia Slovenského národného obrodenia sa vyvinuli dva prúdy – bernolákovci (katolíci) a slovenskí evanjelici => dve koncepcie (predstavy). Bernolákovci pokladali svoj jazyk za spisovný a tvrdili, že Slováci, že sú samostatný národ. Naopak slovenskí evanjelici tvrdili, že spisovným jazykom je nimi používaná biblická čeština a že Slováci sú súčasťou česko-slovenského kmeňa.
4. ZAČIATKY OBRODENECKEJ ČINNOSTI SLOVENSKÝCH EVANJELIKOV
Boli veľmi čiperní v zakladní obrodeneckých a osvietenských skupín (Juraj Rybajy, Ondrej Plachý, Ján Hrdlička). Ján Rybajy pri Evanjelickom lýceu založil katedru slovenskej reči a literatúry. Jej dekanom sa stal Juraj Palkovič[3]. [1] Prečo sa do čias Bernoláka nenašiel nikto z vedcov, ktorý by uzákonil spisovný slovenský jazyk? Mnohí vedci nemali smelosť a trpezlivosť k namáhavej práci. Druhých odradila od podujatia a začatia práce obtiažná a ešte neprekliesnená cesta, ohováranie a nežičlivosť niektorých protivných ľudí, s ktorými museli žiť. V neposlednom rade to bolo aj verejné zamestnanie.
[2] Prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny uskutočnil už Jozef Ignác-Bajza vo svojom románe René mládenca príhoďi a skúsenosťi, no u ľudí sa neujala, za čo sa Bajza urazil a vystúpil proti bernolákovcom.
Za vlády Jozefa II. boli v Uhorsku zakladané tzv. generálne semináre. Jeden bol aj na Bratislavskom hrade, kde bol založený aj krúžok Spoločnosť pre pestovanie slovenskej reči (na čele krúžku stál pán Kratochvíl) => týmto založením začína hnutie Antona Bernoláka. Členovi akrúžku zorganizovali anketu, či vôbec treba uzákoniť spisovný slovenský jazyk. Keďže opýtaní boli obyčajní ľudia, ktorí cítili tú potrebu => Anton Bernolák v roku 1787 prvýkrát kodifikoval spisovný slovenský jazyk. Za základ si zvolil kultúrnu západoslovenčinu, ktorou hovorila inteligencia => Príčiny: 1. Dal za pravdu Kratochvílovi, ktorý bol zo západného Slovenska; 2. Most medzi slovenčinou a češtinou bol blízky. Pravopis bol fonetický. Hlavné dielo, ktorým kodifikoval slovenský jazyk bolo Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách. Neskôr napísal aj Slovár Slovenskí, Česko-Latinsko-Nemecko-Uhrskí, Gramatica Slavica a O pôvode slovanských slov. V roku 1792 bolo v Trnave založené Slovenské učené tovarišstvo na čele z Bernolákom a podpredsedom Fándlym. Ceho cieľom bolo šíriť bernolákovčinu.
Spomínaným založením Spoločnosti pre pestovanie slovenskej reči začína fungovať aj hnutie Antona Bernoláka => bernolákovci. Najvýznamnejším spisovateľom a členom bernolákovského obdobia bol Juraj Fándly, ktorý písal hlavne poučné diela – Piľní, domajší a poľní hospodár (poznámky z úvodu knihy: 1. „ Žili v blatnatom veku “ (neboli vzdelaní); 2. „Včil nám svitľi osvícené časi“ – vytvorili sa podmienky pre rozvoj vzdelanosti; 3. „ zlatí, stríberní vek “ – cieľ: dosiahnutie rozvoja vzdelanosti písaním a vydávaním kníh .), Zelinkár a Včelár.
Dielom Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom si získal veľa kritikov nielen z radov Cirkvi, pretože podporil osvietenské a cirkevné reformy Jozefa II. Jeho ďalším zásahom do literatúry bola kniha Skrátené dejiny slovenského národa od autora J. Papánka, ktorú upravil. V nej prvýkrát použil politickú požiadavku – žiadal prístup slovenskej mládeže k vyššiemu vzdelaniu kvôli tomu, aby mohli zastávať úrady v Uhorsku.
[3] Tento evanjelista vydával ľudovýchovné kalendáre a prvé národné noviny Týdeník.
