1. VOJNA S RAKÚSKOM A PRUSKOM
Príčiny: 1. Boj o vedúce postavenie v Nemecku (doteraz ho mali Habvsburgovci). Porážka Rakúska v bitke pri Hradci Králové (v dedinke Sady) v roku 1866 => Dôsledky: 1. Otrasenie postavenia Habsburskej monarchie; 2. Prestavba monarchie; 3. Vyrovnanie sa zo všetkými národnosťami, alebo s Maďarmi.
2. RAKÚSKO-UHORSKÉ VYROVNANIE (1867)
2.1. Politické vyrovnanie
Charakter: 1. Dualistický[1]. Cisár vydáva novú ústavu. Oba štáty mali spoločné ministerstvo financii, vojska a zahraničných vecí. Česi sa dožadovali trializmu, ale neuspeli.
2.2. Hospodárske vyrovnanie[2]
Tu bola spoločná štátna banka, mena a obchod. Uhorsko bolo v tomto čase stále surovinovou základňou Rakúska.
3. NÁRODNOSTNÝ ZÁKON (1868)[3]
Tomuto zákonu predchádzalo národnostné vyrovnanie Maďarov s Chorvátmi, ktorých Maďari ako jediných akceptovali za národ. Ostatní boli pre nich len etnické skupiny. V Uhorsku sa začala realizovať myšlienka „jeden štát, jeden jazyk, jeden národ“.
[1] Dohodla sa rakúska buržoázia s maďarskými rovnostatkármi.
[2] Ostali feudálne prežitky – do roku 1867 hovoríme o Rakúskej monarchii a po roku 1867 hovoríme o Rakúsko-Uhorsku.
[3] V roku 1868 bol prijatý národnostný zákon, ktorý potvrdzoval štátnu ideu maďarských vládnucich kruhov. Podľa tohto zákona obyvatelia Uhorska tvorili jednotný nedeliteľný „uhorský národ“, (v maďarčine znamená aj „maďarský národ“ pozn. aut.). Slováci, Rusíni-Ukrajinci, Srbi, Nemci a Rumuni neboli národmi, ale len etnickými skupinami, teda iba súčasťou uhorského, t. j. maďarského národa. Štátnym a oficiálnym jazykom bola maďarčina. Národnostný zákon za istých okolností pripúšťal používanie nemaďarských jazykov a národnostiam umožňoval zriaďovať si spolky a inštitúcie. Ako celok však úplne popieral ich národnostnú samostatnosť.
