1. Začiatok reformácie[1] v Nemecku v roku 1517 vo Wittenbergu
Nemecká feudalizácia sa rozdelila na dva prúdy: 1. Umiernený – zmeny cestou zhora; 2. Radikálny – odstrániť feudalizmus cestou zdola (revolúciou).
1.1. Európska reformácia
Luteránsku reformáciu podporovala šľachta a kalvínsku reformáciu podporovala rodiaca sa buržoázia. „Človek príde k odpusteniu nie na základe vonkajších cirkevných úkonov, ale hlbokou vierou Boha v sebe.“ – Martin Luther => Cirkev nie je potrebná, odmieta autoritu pápeža a celibát, prijíma hostie pod obojím spôsobom a zjednodušenie bohoslužieb. Nechcela, aby kostoly neboli tak vyzdobené.
2. CESTY ŠÍRENIA REFORMÁCIE NA SLOVENSKU
Šírenie reformácie sa začalo už za Ľudovíta II. Počas banského povstania. Baníci sa začali spájať do zväzov. Cesty šírenia: 1. Nemeckí kupci; 2. Študenti študujúci v Nemecku; 3. Českí kňazi. Dôvodom, prečo sa reformácia tak rýchlo šírila, bolo oslabenie katolíckej Cirkvi po bitke pri Moháči. Centrá reformácie: 1. Východoslovenské mestá; 2. Banské mestá; 3. Spišské mestá (Levoča, Bardejov, Prešov, Košice). Postoj šľachty k reformácii bol kladný => Príčiny: 1. Sekularizácia[2]. Poddaní sa museli podriadiť šľachte.
Veriaci požiadali Leonarda Stechla, aby vydal vieovyznanie, pretože učenie reformácie bolo rozličné.
Celkovo sa na Slovensku presadila umiernená reformácia a v Maďarsku - kalvínska reformácia. Novopokrstenci, ktorí postupne prichádzali na Slovensko sa volali habáni[3]. V roku 1610 sa v Žiline konala synoda[4], – neskôr dokončená v Spišskom Podhradí, – kde sa evanjelici odtrhli a vytvorili vlastnú správu – cirkevnú organizáciu.
2.1. Mikuláš Olláh (1493 - 1568)
Už v mladosti získal humanitárne vzdelanie. Pred moháčskou katastrófou pôsobil na kráľovskom dvore v Budíne. Bol tajomníkom a spovedníkom kráľovnej Márie, keď bola miestodržiteľkou habsburských dŕžav. V rokoch 1531 –1542 ju sprevádzal v Bruseli, kde prišiel do kontaktu s mnohými západoeurópskymi humanistami a učencami, medzi nimi aj Erazmus Rotterdamský. Tu dokončil svoje dielo – historicko-topografický obraz Uhorska – Hungaria. Založil prvý seminár na výchovu kňazov a do Trnavy povolal jezuitov, kde im dal mestskú školu.
2.2. Peter Pázmáň (1570 - 1637)
Peter Pázmáň bol synom kalvínskeho šľachtica. Po smrti matky sa vzdelával u jezuitov a na univerzite vo Viedni a v Ríme. Po štúdiách sa stal členom rádu jezuitov. V roku 1616 sa stal arcibiskupom a v roku 1629 kardinálom. Svoju aktivitu zameral na získavanie príslušníkov magnátskych rodín do katolíckej Cirkvi => bol úspešný, pretože magnáti pritiahli svojich familiárov a ostatnú drobnú šľachtu, ktorá bola od nich politicky, vojensky a hospodársky závislá. V roku 1635 založil univerzitu v Trnave a kolégium v Bratislave.
[1] Hnutie za zmenu pomerov v Cirkvi. Jej úlohou bolo dať Cirkev do pôvodneho stavu – prinútiť ju návratu k chudobe, pretože v tom čase bola najväčším feudálom.
[2] Sekularizácia - získanie cirkevných majetkov.
[3] Protestanská sekta pochádzajúca zo Švajčiarska, ktorá krstila deti až po dovŕšení 18 rokov. Zamietali dane, vrchnosť a vojny. Vynikali v keramike.
[4] Synoda – cirkevný snem.
