1. CHARAKTER REVOLUČNÉHO OBDOBIA
Buržoázia prestala byť revolučnou silou, bojí sa ľudu a spája sa zo starými vrstvami => vodcom je ľud. => Príčiny: 1. Revolučné napätie, ktoré vzniklo zo snahy udržať feudalizmus napriek rozvíjajúcemu sa kapitalizmu. Ciele: 1. Odstrániť feudalizmus; 2. Zrušiť poddanstvo; 3. Potreba riešiť národnostnú otázku (iba niektoré štáty). Podnety k urýchleniu revolúcie[1]: 1. Hospodárska kríza; 2. Neúroda.
2. MARCOVÉ ZÁKONY
Marcové zákony garantovali rovnosť pred zákonom => postavenie šľachty. Volebné právo bolo obmedzené majetkom, vzdelaním a ovládaním maďarčiny. Na Slovensku mala menšina právo voliť, lebo boli zapísaní v Tereziánskom urbáre. Ohlas marcových zákonov na Slovensku => vystúpenie ľudu. Štúr, Hurban a Hodža boli spokojní s marcovými zákonmi, ale neboli spokojní s národnostnou otázkou.
3. SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MEMORANDUM
Po celom Uhorsku sa organizovali ľudové zhromaždenia na podporu slovenských národných požiadaviek (Liptovský Mikuláš 10. mája 1848). Tu sa zišlo vyše 30 národných buditeľov a vypracovalo sa Slovenské národné memorandum. Odpoveď: 1. Zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu; 2. Vyhlásenie stanného práva.
3.1. Slovanský zjazd
Po vydaní zatykača všetci traja odišli do Prahy, kde sa od 2. do 12. júna 1948 zúčastnili Slovanského zjazdu. Na ňom sa riešili dve otázky: 1. Otázka zachovania Rakúskej monarchie[2]; 2. Riešenie slovenskej otázky[3]. Zjazd vydal manifest k európskym národom, ktorý zdôrazňuje právo na samostatnosť. Zjazd bol prerušený Pražským júnovým povstaním, ktoré však bolo potlačené.
[1] Podmienky pre revolúciu v Rakúskej monarchii Neboli dobré => Dôvod: 1. Z hľadiska národnosti bola mnohonárodnostný štát => 1. Národy neboli na rovnakom stupni spoločenského, hospodárskeho a politického života; 2. Nemali rovnaké podmienky => Viedeň to využila a vládla podľa rímskeho hesla Rozdeľuj a panuj, a tak poštvala národy proti sebe.
Priebeh revolúcie v Čechách: 11. marca 1848 sa v Čechách konalo zhromaždenie vo Svätováclavských kúpeľoch, kde sa vypracovali dve petície. Postoj cisára k nim boli však iba sľuby.
Priebeh revolúcie vo Viedni: Ohlas francúzskej revolúcie => boj na barikádach => Výsledok: 1. Pád Metternichovej reakčnej vlády; 2. Zrušenie cenzúry; 3. Sľub zvolania ríšskeho snemu a vypracovanie ústavy => prechádza sa ku konštitučnej monarchii.
Priebeh revolúcie v Uhorsku: V čase viedenskej revolúcie zasadal v Bratislave Uhorský snem. Maďari poslali do Viedne delegáciu (Česi to nestihli) a tak získali samostatnosť. 15. marca 1848 sa konalo zhromaždenie v Pešti na čele so Sándorom Petőfim. Tu vypracovali 12 bodov a zaslali ich na Uhorský snem.
Na vidieku prebiehala revolúcia relatívne pokojne, v mestách však pre výstrahu strieľali do panských domov, pálili urbárske knihy a vykonávali dereše. Banské mestá sa búrili (na čele s Banskou Štiavnicou) => neúspech, povstanie bolo kruto potlačené a Kráľ s Rotaridesom boli uväznení.
[2] Českí liberáli boli zástancami austroslavizmu – za zachovanie Rakúskej monarchie na čele so Slovanmi (federácia). Štúr povedal: „Náš cieľ nie je zachovať monarchiu, náš cieľ je zachovať nás.“
[3] Slováci sa mali spojiť buď s Čechmi, alebo s Maďarmi.
