V štyridsiatom roku panovania Chlotara[1] muž menom Samo, rodom Frank z kraja senonskeho, priviedol so sebou mnohých kupcov a uberal sa obchodovať k Slovanom prezývaným Vinidmi[2]. Slovania sa už začali búriť proti Avarom nazývaným Hunmi a proti ich vládcovi Kaganovi. Vinidi [befulci[3]]boli už oddávna predvojom Hunov. Keď Huni s vojskom viedli útok proti ktorémukoľvek kmeňu, vtedy stavali svoje zhromaždené vojsko na obranu táborov, Vinidi však bojovali. Ak sa víťazstvo klonilo na ich stranu, Huni vtedy útočili, aby sa zmocnili koristi, ak však Vinidi boli porážaní, podporovaní pomocným vojskom Hunov znova nabrali síl. Huni ich teda nazývali befulci, lebo pri bojovom stretnutí tvoriac dvojité bitevné šíky kráčali pred Hunmi. Huni každoročne prichádzali k Slovanom prezimovať, na lôžka si brávali manželky Slovanov a ich dcéry. Okrem iných (znášaných) násilenstiev Slovania odvádzali Hunom poplatky. Synovia Hunov, ktorých splodili z manželiek Vinidov a (ich) dcér, neznášali ďalej zlo krutosti a násilia, vzpierali sa nadvláde Hunov a, začali sa búriť. Keď Vinidi s vojskom zaútočili proti Hunom, kupec Samo postupoval s nimi vo vojsku. A tu preukázal takú veľkú schopnosť proti Hunom, že to vzbudilo obdiv, a nesmierny počet z nich bol pobitý mečom Vinidov. Vinidi, spoznajúc Samovu užitočnosť, zvolili si ho za kráľa nad sebou, a tu šťastlivo panoval 35 rokov. Za jeho vlády Vinidi viedli mnohé boje proti Hunom. S rozvahou a schopnosťou Vinidi vždy porazili Hunov. Samo mal dvanásť žien z kmeňa Vinidov, z ktorých splodil 22 synov a 15 dcér.
Dagobert I. (603 - 639) |
V tom roku [4] Slovania, nazývaní Vinidmi, v ríši Samovej usmrtili veľký počet franských kupcov a olúpili ich o tovar. Toto bol začiatok roztržky medzi Dagobertom a Samom, vládcom Slovanov. I poslal Dagobert vyslanca Sycharia k Samovi s prosbou, aby za kupcov, ktorých jeho (ľudia) usmrtili, alebo za tovar, ktorý si neprávom prisvojili, dal riadnu náhradu. Samo nechcel Sycharia vidieť, ani by nebol dovolil, aby (predstúpil) pred neho. Sycharius (teda) oblečený odevom na spôsob Slovanov všetko, čo mu bolo uložené, oznámil. Avšak ako býva (zvykom) pohanstva a spupnosti u nešľachetných, Samo nedal nijakú náhradu za to, čo spáchali jeho (ľudia), chcel ustanoviť iba rokovanie, aby sa vo veci týchto a iných sťažností, ku ktorým medzi stránkami došlo, navzájom zadosť urobilo spravodlivosti. Sycharius ako pochabý vyslanec riekol Samovi prenádherné slová, ktoré mu neboli uložené, ba aj vyhrážky, že Samo a ľud jeho ríše je vraj povinný službou Dagobertovi.
Samo už urazený v odpovedi riekol: „Aj pôda, ktorú máme, patrí Dagobertovi, aj my patríme jemu, ak, pravda, nariadi zachovávať s nami priateľstvo.“
Sycharius odpovedal: „Nie je možné, aby kresťania a sluhovia boží uzavierali priateľstvo so psami.“
Samo na toto povedal: „Ak ste vy božími sluhami a my psami boha, vtedy vy neprestajne proti nemu konáte, a my sme si vzali dovolenie zubami vás roztrhať.“
Sycharius bol odohnaný spred očí Samových. Keď toto Dagobertovi oznámil, Dagobert rozkázal, aby vojsko z celej ríše Austrázijskej [5] vytiahlo proti Samovi a Vinidom. Keď vojsko s tromi oddielmi v šíku zaútočilo na Vinidov, hneď aj Longobardi, podplatení Dagobertom, tak isto nepriateľsky pritiahli proti Slovanom. Slovania na týchto a na iných miestach sa oproti tomu (vojensky) pripravili. Do ktorého kraja vkročilo však vojsko Alemanov [6] s vojvodcom Chrodobertom, zvíťazilo. Tak isto Longobardi zvíťazili, a Alemani i Longobardi odviedli so sebou veľmi veľký počet zajatcov zo Slovanov. Keď potom Austrázijci obkľúčili hrad Wogastisburg [7], kde sa opevnili veľmi početné oddiely udatných Vinidov, v trojdňovom boji boli tu mnohí z Dagobertovho vojska pobití mečom a (ostatní) zanechajúc všetký strany, batožinu, ktorú mali, zbabelo sa vrátili odtiaľ do vlastných sídel. Potom Vinidi viac ráz vtrhli do Durinska a do ostatných krajov Franskej ríše a plienili. Ešte aj Dervan, knieža z rodu Srbov [8] , ktorí pochádzali z kmeňa Slovanov a už dávno patrili k Franskej ríši, pridali sa so svojimi k vládcovi Samovi. [1] Chlotar II. vládol v rokoch 584 - 629; od roku 613 kráľ celého Franska.
[2] Pôvodný názov Slovanov u germánskych kmeňov bol Wind, Wend, z toho latinizovaný názov Winidi, Winedi, Wenedi ap.
[3] Tento termín sa často prekladal ako „pastieri“, čo je nesprávne, pretože nižšie autor kroniky vysvetľuje, že ide o bojovú formáciu – dvojpluk – dvojšík. Bifulci (befulci) je asi latinsko-germánske zloženie bi – folk; význam „pastieri“ je prenesený.
[4] Ide o rok 631 – 632, t. j. deviaty rok vlády franského kráľa Dagoberta I. (od r. 622) v Austrázi a štvrtý rok vlády v Celom Fransku (od r. 629)
[5] Austrázia – východná časť Franskej riše Meroveovcov.
[6] Kmeň Alemanov sa neskoršie označoval i Švábmi. Z termínu Alemani vzniklo francúzske Alemands – Nemci.
[7] Lokalizácia hradu Wogastisburg – hradu Vogastovho (?) – nie je bezpečne rozriešená. V. Novotný (České dějiny I., 220 – 221) myslí na Uhošt-Purberg pri Kadani, D. Rapant zas na moravský Hostýn.
[8] Ide o predkov dnešných Lužických Srbov. Je to prvá písomná zmienka o týchto Srboch.
