1. FORMOVANIE ĽUDOVODEMOKRATICKÉHO ŠTÁTU[1] – KOŠICKÝ VLÁDNY PROGRAM
Zdeněk Fierlinger |
Pristúpilo sa k demokratizácii pomerov a zákazu fašistických strán. Na oslobodených územiach začali vznikať národné výbory. Pracovala tu delegácia SNR. Do oslobodených Košíc pricestovali predstavitelia zahraničného odboja na čele s Edvarom Benešom. Beneš vy menoval novú vládu (na čele so sociálnym demokratom Zdenkom Fierlingerom) a 5. apríla 1945 vyhlásil Košický vládny program.
1.1. Obsah Košického vládneho programu
Oblasť politická: 1. Novovzniknuté národné výbory sa mali stať základom štátnej správy; 2. Vzťah Čechov a Slovákov sa riešil na princípe rovný s rovným => SNR bola uznaná za nositeľku štátnej moci na Slovensku (Prvá pražská dohoda); 3. Potvrdili sa právomoci slovenských orgánov; 4. Na Slovensku mala zákonodárnu moc SNR a výkonnú moc mal na starosti zbor povereníkov[2]. 5. Forma vlády mala byť parlamentná demokracia; 6. Ponechaný bol systém strán[3].
Edvard Beneš |
Hospodárska oblasť: 1. Znárodnenie majetku všetkých zradcov a kolaborantov; 2. Znárodnenie nemeckého a maďarského majetku.
Košický vládny program pripravoval znárodnenie kľúčového priemyslu, energetiky, peňažníctva na 300 zamestnancov. Ponechali sa rôzne formy vlastníctva (pluralita), a to súkromné, spoločenské, družstevné, štátne a rôzne prechodné formy.
[1] O charaktere právneho obnoveného Československa sa rozohodovalo dlho pred koncom druhej svetovej vojny. Podľa Klementa Gottwalda bol povojnový vládny program formulovaný už v Moskve a všetko podstatné bolo prejednané a dohodnuté pri rozhovoroch s predstaviteľmi KSČ s prezidentom Edvardom Benešom počas jeho pobytu v ZSSR (jednalo sa vtedy o zmluve medzi Československom a ZSSR (Zmluva o spojenectve, priateľstve a povojnovej spolupráci, z 12. decembra 1943) o správe československého územia oslobodeného sovietskou armádou) koncom roka 1943. Poľa Benešovho názoru teoreticky existujú tri možnosti charakteru nového Československého štátu: 1. Návrat k prvej republike, predmníchovskej; 2. Sovietizácia republiky; 3. Nová, ľudová republika demokratická. Pričom Beneš je „za eventualitu tretiu“, Gottwald prudko reagoval na zmienku o sovietizácii slovami „jak na tuto možnost pan prezident přišel?“. (Hejl V., Zpráva o organizovaném násilí, 1990, Univerzum Praha, str. 9)
V júli roku 1945 však Gottwald vyhlásil, že „štátně politicky se náš režim vyznačuje tím, že není prostým novým vydáním předmnichovské republiky, nýbrž že vytváří demokratický režim nového typu.“ Tak hovoril na verejnosti. (Gottwald K., Deset let, 1947, Praha, str. 53)
Medzi svojimi sa však vyjadroval určito: „Když vám starý zákon překáží v revolučním opatření, tak je prostě porušte!“ (Matějka J., Gottwald, 1971, Praha, str. 239) => 10 000 československých občanov – nekomunistov – sa ocitlo vo väzení, v neľudsky riadených koncentračných táboroch, mnoho z nich bolo zabitých alebo umučených k smrti (krutým spôsobom).
[2] Niečo ako ministerstvo.
[3] V Čechách štyri – Komunistiská strana, Sociálno-demokratická strana, Národní socialisti a Strana lidová, na Slovensku dve – Demokratická strana a Komunistická strana.
