Situácia v Československu po skončení druhej svetovej vojny (3)

1. VOĽBY V MÁJI 1946

Návrat k predmníchovskému Československu nesľubo­vali ani prvé povojnové voľby, ktoré sa konali 26. má­ja 1946^[3]. Už dopredu bola vylúčená možnosť, že sa občania aspoň dodatočne budú môcť vysloviť k zme­nám, uskutočneným prezidentskými dekrétmi a zákon­mi^[4] vydanými Dočasným národným zhromaždením. V období pred voľbami^[5] neexistovala klasická opozí­cia, všetky strany boli združené v Národnom fronte a všetky mali zastúpenie v Národnom zhromaždení, SNR a vo vláde.

Vo voľbách v roku 1946 v rámci Čiech vyhrala Komunistická strana, na Slovensku vyhrala Demokratická strana. Keď sa však všetky hlasy spočítali dokopy víťazom volieb v celej Československej republi­ke sa stala Komunistická strana s úspešnosťou 55,76%, získala teda absolútnu väčšinu => Príčiny víťazstva: 1. Mali v moci riadenie o priestupkoch proti národnej cti podľa malého retribučného dekrétu ^[6]; 2. Príklad českých intelektuálov ^[7]; 3. Procesy proti členom protekto­rátnej vlády; 4. Oznámenie predsedníctva vlády ^[8]; 5. Strana národných socialistov dostala vo voľbách štvrté, posledné, číslo a na volebnom lístku bola uvedená ako posledná, preto ju mnoho voličov nezaregistrovalo.

1.1. Slovensko

Tu boli dve strany – Demokratická a Komunistická strana – a tesne pred voľbami vznikla Strana Práce a Strana Slobody, ktoré však vo voľbách nemali veľký úspech, pretože sa ne­stihla zaregistrovať.

Príčina víťazstva demokratickej strany na Slovensku: 1. Čechy boli priemyselné (veľa ro­botníkov) a za prvej ČSR tu mala komunistická strana veľký vplyv. 2. Slovensko bola poľno­hospodárska krajina => málo robotníkov a vplyv komunistov tu bol slabší; 3. V Čechách sa hlasy tých, čo nechceli voliť komunistov, rozdelili trom stranám. Na Slovensku tí čo nechceli voliť komunistov, volili demokratov; 4. Pred voľbami demokratická strana v apríli 1946 uzavrela dohodu s katolíckymi politikmi (bývala Hlinkova strana) – pod názvom Aprílová dohoda ^[9] .

Voľby ukázali obrat doľava, a to nielen v Čechách a na Slovensku. Prvý raz mali komunisti mali o niečo viac ako 30% hlasov a ich vplyv ďalej rástol. Tento trend bol citeľný v celej Eu­rópe.

2. POLITICKÁ SITUÁCIA PO VOĽBÁCH V ROKU 1946

V novej vláde sa predsedom vlády stal Klement Gottwald. Dôležité ministerstvá boli v rukách komunistov (Ministerstvo vnútra). Jeden s podpredsedov vlády za KSS bol Viliam Ši­roký. Hneď po voľbách začali príslušníci národného fron­tu organizovať obávanú očistu spoločnosti aj v radoch členov strán v novej vláde^[10].

Rozdiel medzi Českom a Slo­venskom: 1. Na Slovensku v zbore povereníkov mali demokrati 9 miest a komunisti 5. Predsedom SNR sa stal demokrat Jozef Lettrich, ale pred­seda zboru komunistov bol Gustáv Husák.

2.1. Opatrenia na zosilnenie vplyvu komunistov na Slovensku

Pred druhou svetovou vojnou i počas nej komunisti mali v programe riešiť národnostnú otázku na princípe rovný s rovným, ale teraz od toho odstúpili => Cieľ: 1. Zvýšiť vplyv komunistov na Slovensku => obmedzili sa právomoci slovenských národných orgánov v prospech centrálnej vlády^[11] na čele s Klementom Gottwaldom^[12]. Komunistov v tom podporili aj české demokratické strany, pretože nemohli strpieť, že Slováci majú istý stu­peň samostatnosti – ich rozhodnutie však bolo krátkozraké.

[1] ÚNZ - Ústavodárne národné zhromaždenie.
[2] Dohromady s Českom a Slovenskom.
[3] O dátume volieb rozhodla Národní fronta na svojom zasadnutí dňa 16. januára 1946. Volebným progra­mom strán združených v Národnom fronte sa mal stať Košický vládny program.
[4] Napríklad zákon č. 115/1946 Zb. – O právnosti jednání, kde sa písalo: „... předmětná jednání nejen nejsou trestná, nýbrž že jsou právná, neboť již podle své povahy zejména v době nesvobody nahrazovala zákony veřejné moci proti okupantům.“ Obdobu tohto zákona nájdeme opäť v Československu po februári 1948 – zákon č. 213/1948 Zb. – O úpravě některých poměrů na ochranu věřejných zájmů z 21. júla 1948, kde je napísané: „Opatření akčních výborů, která směrovala k ochrane nebo k zabezpečení k lidově demokratického zřícení ane­bo k očiste věřejného života, jsou po právu, a to i v těch případech, kde by jinak nebyla v souladu s platnými předpisy.“. (Hejl V., Zpráva o organizovaném násilí, 1990, Univerzum Praha, str. 18)
[5] Klement Gottwald si už pred voľbami bol istý, že voľby vyhrá a trúfol povedať: „I kdyby se mělo stát, což je nepravdepodobné, že bychom nedocílili toho příznivého výsledku, o kterém se mluvilo, a opakuji, že to pokládám za nepravděpodobné, bude i pak ještě vždy mít dělnická třída, pracující lid v rukou dostatečné prostředky, zbra­ně a způsob, jak korigovat prosté a mechanické hlasování, při kterém by rozhodovaly živly reakční a sabotérské. My potom ještě vždycky máme v rukou tolik prostředků a moci, abychom si vynutili pro dělnickou třídu příznivé výsledky.“ (Revue dějin socialismu, 2/1969)
[6] Konalo sa väčšinou na základe nedoložených skutočností alebo osobnej pomsty. Národní socialisti stratili mnoho hlasov, pretože na dedinách konanie tvrdo postihlo bývalých agrárnikov a vyše 10 000 ľuďom zobra­lo hlasovacie právo. Referát pražského magistrátu rozoslal deň pred voľbami asi 15 000 národným socialistom rozhodnutia o konaní, aby nemohli ísť voliť.
[7] Tí v značnej miere prešli ku komunistom, samozrejme, ak nimi neboli už predtým.
[8] Išlo o oznámenie, v ktorom dalo predsedníctvo vlády súhlas na presun sovietských vojenských jednotiek z Maďarska a Rakúska na sever do sovietskej okupačnej zóny v dňoch 20. – 29. mája 1946.
[9] Demokrati sľúbili 70% miest vo vedení Demokratickej strany. Takto sa to malo rozdeliť aj po voľbách, mali získať 70% mandátov a miesta v inštitúciách. Touto dohodou sa rozhodol boj približne o pol milióna ka­tolíckych voličov.
[10] Prvá politická čistka po roku 1945 nenastala v KSČ. Šlo konkrétne o Helenu Koželuhovú, poslankyňu za Ľudovú stranu, ktorá vraj „porušila programové zásady“. K vylúčeniu pani poslankyne podľa jeho kolegu poslanca Broja došlo na „priamy zákrok predsedu strany Šrámka, pretože Koželuhová svojím písaním a vystu­povaním vo volebnej kampani rušila spoluprácu ľudovej strany s komunistami.“ Jej vylúčenie bolo dôkazom, že Šrámek bude vo svojej pasívnej politike voči komunistom ďalej pokračovať a že má obavu, aby príklad Kože­luhovej túto politiku nezvrátil, a tak neohrozil jeho autoritu. Z komunistického hľadiska vylúčenie „mělo značný konsolidujíci význam pro další vývoj v republice, neboť H. Koželuhová, představujíci tehdy krajní pravici, usilo­vala o těsné vztahy k pravici nár. soc. a o vytvoření ofenzivní protikomunistické platformy. Význam tohoto opat­ření si dobře uvědomovali i levicoví poslanci, a proto je rozhodně podporovali.“ Čistky sa však netýkali len členov strán v parlamente. Komunistami bolo odsunutých a zlikvidovaných mnoho Čechov, Nemcov a Maďa­rov.
[11] Tretia pražská dohoda.
[12] O všetkom sa rozhodovalo, kde boli pri moci komunisti.