1. ZHORŠENIE MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV PO DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE
Politický a hospodársky vývoj v povojnových rokoch bol ovplyvnený ostrými medzinárodnými rozpormi. Môžeme hovoriť o súperenie dvoch superveľmocí, ZSSR a USA.
Spolupráca zo ZSSR ani cez vojnu nebola bezproblémová, lenže teraz miesto spolupráce vystupovala do popredia nedôvera a podozrievanie. Západné štáty sa pri obnove národného hospodárstva opierali o USA, ktoré cez vojnu politicky, vojensky a hospodársky zosilneli. ZSSR bol vojnou veľmi vyčerpaný, snažil sa vytvoriť oblasť svojho mocenského vplyvu z krajín východnej a strednej Európy – Poľsko, Československo, Juhoslávia, Bulharsko. V týchto krajinách podporovali komunistické strany a snažili sa úplne odstrániť hospodárske a politické styky zo západom.
George Marshall |
Keďže obnova národného hospodárstva na západe mala problémy, v júni 1947 štátny tajomník USA Marshall, ponúkol európskym krajinám hospodársku pomoc (tzv. Marshalov plán), ktorá by urýchlila odstránenie dôsledkov druhej svetovej vojny [1]. Československo najprv iniciatívu privítalo, ale potom na odporúčanie sovietskej vlády, podobne ako ostatné východoeurópske krajiny (väčšinou oslobodené ZSSR), plán odmietli.
2. NEÚRODA V ROKU 1947 V ČESKOSLOVENSKU A HOSPODÁRSKA ZMLUVA ZO ZSSR
Situácia v Československu nebola dobrá už v druhej polovici roka 1947[2] => Príčiny: 1. Katastrofálne sucho; 2. Nový gazdovia pri pohraničných oblastiach nedokázali dosiahnuť vysoké ukazovatele úrody; 3. Ako kompenzáciu za odmietnutie pomoci USA Sovietsky zväz uzavrel zmluvu s Československom na päť rokov, ktorá zahrňovala, že nám dodajú 6 000 ton obilia, čo bola v tom čase veľká pomoc, ale zároveň aj kúpna cena Československého štátu.
V tomto období narastá nespokojnosť obyvateľstva[3], veľký rozruch vzbudila milionárska daň[4]. Komunistická strana presadzovala ďalšie znárodnenie a pozemkovú reformu => Hraděcký vládny program, ktorý navrhoval spraviť revíziu prvej pozemkovej reformy (z roku 1919) a znárodnenie všetkej pôdy nad 50 hektárov. Reforma prvej pozemkovej reformy, o ktorej sa hlasovalo na parlamentnom zasadnutí dňa 10. a 12. februára 1948 však neprešla vďaka hlasom sociálnych demokratov.
3. KATASTROFÁLNA ZÁSOBOVACIA SITUÁCIA NA SLOVENSKU A UPEVŇOVANIE POZÍCII KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA
Príčiny zásobovacích ťažkostí: 1. V tomto období nebolo dostatok základných životných potrieb; 2. V obchodoch bolo všetko drahé a všetko sa dalo dostať na čiernom trhu. => Komunistická strana Slovenska (na začiatku jesene roku 1947) odhalila v rezorte ministerstva vnútra veľké protištátne sprisahanie bývalých ľudákov (členov Hlinkovej gardy), ich spoluprácu s cudzinou a so spoluúčasti obvinili niektorých činiteľov Demokratickej strany. Demokratická strana protestovala a odmietla obvinenie zo sprisahania a upozorňovala, že bezpečnosť používa nezákonné metódy. Tvrdila, že celá záležitosť je vraj nafúknutá.
Po tomto obvinení na Slovensku vypukla kríza, ktorá sa riešila tlakom zhora[5] aj zdola[6]. Pod týmto tlakom prišlo k rekonštrukcii Zboru povereníkov a Demokratická strana stratila väčšinu. Týmto sa do istej miery opravili výsledky volieb[7] z roku 1946. Jesenná politická kríza sa ukázala ako predohra februárových udalostí v roku 1948.
[1] Bola vymedzená určitá čiastka, ktorá nemala byť vyplatená peniazmi, ale materiálne. Plán bol ponúknutý aj ZSSR, ten ho však odmietol. Myslel si totiž, že s hospodárskou pomocou ide ruka v ruke aj politická závislosť.
[2] Úroda bola mizerná (o 40% nižšia než v rokoch 1934 – 1938), prídely museli byť razantne znížené, rozrastal sa čierny trh.
[3] Došlo k častým prejavom nespokojnosti, k demoštráciám a manifestáciám, z ktorých takmer všetky boli namierené proti komunistickej strane a jej hospodárskej politike.
[4] Aby vedenie KSČ odvrátilo pozornosť od tejto nepriaznivej situácie, prišlo koncom novembra 1947 s požiadavkou tzv. milionárskej dávky. Každý, kto mal majetok nad milión korún, mal z daní pomôcť roľníkom v chudobných oblastiach.
[5] Do Bratislavy osobne prišiel z Prahy Klement Gottwald.
[6] 30. októbra 1947 sa zišiel zjazd Závodných a zamestnaneckých rád na Slovensku, na ktorom obvinili demokratov zo sabotovania dvojročného plánu a žiadali vysloviť nedôveru Zboru povereníkov a jeho demisiu => rekonštrukciu Zboru povereníkov. Okrem zjazdu Závodných a zamestnaneckých rád sa zišiel aj zjad protifašistických bojovníkov a roľníckych komisii.
[7] Netýkalo sa to však SNR ani národných výborov.
