Slovenské národné hnutie za Bachovho absolutizmu [1]

Alexander Freiherr von Bach. 

1. PREFÍKANÁ UTLAČOVATEĽSKÁ POLITIKA VIEDNE

Bolo treba menovať dôverníkov k najvyšším úradom. Začali sa vydávať Slovenské noviny, ktoré redigoval Ján Kollár a boli písané v staročeštine => opätovné rozpory medzi evanjelik­mi a katolíkmi. Slováci sa málo presadzovali do vyšších úradov a keď už áno, tak len do is­to maďarského prostredia.

1.1. Vznik demokratickej skupiny

Ján Palárik (dramaturg) založil demokratickú skupinu, zväčša katolíkov => Cieľ: 1. Rede­mokratizácia katolíckej cirkvi.

1.2. Kríza národného hnutia

Táto kríza nastala hlavne po Krymskej vojne (1853 – 1856). Zosilnelo sa prenasledovanie slovenských vlastencov, silnie germanizácia a policajný dozor, ľudia sa navzájom obviňujú z panslavizmu^[2]. 

[1] Bachov absolutizmus alebo bachovský absolutizmus alebo neoabsolutizmus je vládny systém (politický režim) v habsburgskej monarchii v rokoch 1849 – 1859/1860. Išlo o formu tvrdého absolutizmu za čias cisára Františka Jozefa II. (1848 – 1916). Silvestrovský patent (1851), ktorým bola zrušená ústava nastolil reakčno-politický režim (predstaviteľ – Alexander Bach). Opory vády v tomto období boli vyššia šľachta, katolícka cirkev a buržoá­zia => jednotná colná únia. Aj ministrestvo vnútra malo svoju oporu, a to tajnú políciu, ktorá prenasledovala liberálov a príslušníkov národnostných menšín.
Národné hnutie počas Bachovho absoluzizmu bolo charakterizované ako: 1. Pasívne; 2. Depresívne; 3. Bez­nádejné => to sú typické znaky národného hnutia Slovenska => Riešenie otázky slovanstva: 1. Dielo Slo­vanstvo a svet v budúcnosti, ktorým sa mali Slo­vania zjednotiť pod vedením Ruska => Carofilský panslaviz­mus.

[2] Panslavizmus – myšlienka politického zjednotenia Slovanov.