Strata vplyvu KSČ v krajine (1/5)

1. VÝVOJ EKONOMIKY DO NÁSTUPU MICHAILA SERGEJEVIČA GORBAČOVA A ZA JEHO ÉRY

V prvej polovici 70. rokov bol hospodársky vý­voj v krajine pomerne úspešný – dovŕšila sa in­dustrializácia. Hospodárska politika vlády bola opatrná ^[3] . Skutočnú hospodársku reformu zača­la uskutočňovať Michail Sergejevič Gorbačov v roku 1985, keď 11. marca vystriedal na poste generálneho tajomníka KSSZ Konstantina Usti­noviča Černenka. Pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekono­miku zmenami ^[4] , spustenými po XXVII. zjazde KSSZ vo februári 1986. Zaviedol ekono­mické reformy ^[5] , ktoré mali za úlohu zvýšiť životnú úroveň a  produktivitu práce.

V roku 1988 Gorbačov oznámil, že ZSSR sa zriekol Brežnevovej doktríny a umožnil kraji­nám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v oblasti reformy zahraničnej politiky.

2. SÚDNE PERZEKÚCIE (1969 – 1972)

V tomto čase už nedošlo k návratu k stalinizmu a forme zatýkania, aká bola v 50. rokoch. Desiatky ľudí bolo však v celej krajine odsúdených za opozičné názory. Opozičné kruhy pre­šli k nepolitickej činnosti, spisovatelia začali tvoriť do zásuvky (tzv. šuplíková tvorba).

3. SPOLOČNOSŤ CHARTA 77^[6]

Spoločnosť Charta 77 vznikla na začiatku roku 1977 ako symbol roka 1977, ktorý bol vyhlá­sený za rok práv politických väzňov. Je to voľné a otvorené spoločenstvo ľudí, rôznych presvedčení, viery a profesií, ktoré spája vôľu spoločne sa zasadzovať o rešpektovanie ob­čianskych a ľudských práv v Československu a vo svete. Charta 77 nebola organizácia – patril do nej každý, kto súhlasil s jej myšlienkou a podporoval ju. Zakladajúcimi členmi ^[7] a zároveň prvými hovorcami boli Václav Havel, Jiří Hájek a  Jan Patočka.

Vo svojej podstate Charta 77 nadväzovala na Helsin­skú konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Euró­pe ^[10] z roku 1975, ktorá rokovala o dodržiavaní ľud­ských práv => Dôsledok: 1. Charta 77 vydala doku­ment, v ktorom sa zasadzuje o  skutočné dodržiavanie ľudských práv ^[11] . Oficiálna vláda tvrdo zakročila proti signatárom ^[12] a niektorých aj súdila.

[1] Viď poznámku 6.
[2] V medzinárodnej oblasti sa Gorbačov snažil o zlepšenie vzťahov so Západom. Nadviazal dôverné vzťahy s významnými západnými politikmi (Margaret Thatcher, Helmult Kohl, Ronald Regan).
[3] Československá vláda sa vyhýbala zadĺženiu na západe, aby nedopadlo tak ako Poľsko, Maďarsko, Ru­munsko alebo Juhoslávia.
[4] Glasnost – otvorenosť, Perestrojka– prestavba, Uskorenie – zrý­chlenie.
[5] 1. Zákon o družstvách z mája 1987 prvýkrát od Leninovej novej ekonomickej politiky umožňoval súkrom­né vlastníctvo v službách, výrobe a zahraničnom obchode. 2. Alkoholová reforma (zákaz pitia alkoholu na verejných priestranstvách).
[6] V roku 1976 sa spojili názorovo nesúrodé skupiny občanov, ktorí nesúhlasili s represívnym postupom mo­cenských orgánov proti undergroundovej skupine The Plastic People of the Universe. Taký postup mocen­ských orgánov bol možný preto, že vedenie ČSSR v praxi nikdy nepristupovalo k dodržiavaniu ľudských práv tak, ako ju k tomu zaviazal prezident Gustáv Husák svojím podpisom pod medzinárodnými paktmi na Helsinskej konferencii v roku 1975.
[7] Členovia Charty 77 boli bývalí komunisti, nekomunistická inteligencia a ľudia z kresťanských kruhov.
[8] Po abdikácii Gustáva Husáka (17. december 1987) z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ na jeho post nastúpil Miloš Jakeš. Aj on pokračoval v konzervatívnej politike, akú viedol jeho predchodca. Presadzoval reformy, ale vo väčšine prípadov nebol úspešný.
Jakeš, vo funkcii generálneho tajomníka, používal meno Miloš. Na súdnom procese vyšlo najavo, že jeho skutočné meno je Milouš. Doteraz nie je jasné, prečo sa rozhodol používať iné krstné meno.
[9] Predseda vlády do 11. októbra 1988. Po jeho odvolaní z funkcie narastá odpor ľudu proti režimu => De­monštrácie: 1. Novembrové udalosti v Prahe; 2. Sviečková manifestácia v Bratislave.
[10] Stretnutie vedúcich predstaviteľov 33 európskych krajín USA a Kanady, ktoré položilo základ novej etape uvoľňovania napätia a bolo významným krokom k upevneniu zásad mierového spolunažívania a právnej spolupráce medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením.
[11] Charta 77 vydala celý rad významných dokumentov týkajúcich sa životného prostredia (O havárii Černo­bylu (č. 15/86) – 6. máj 1986, O výstavbe vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (č. 22/85) – 13. september 1985) náboženskej slobody (Náboženské práva a slobody (č. 9/77) – 22. apríl 1977, Podpora petičnej akcie za nábo­ženské slobody (č. 9/88) – 29. február 1988) ekonomickej reformy (O nutnosti ekonomickej reformy (č. 28/85) – 14. november 1985) ľudských práv (O postavení Rómov v Československu (č. 23/78) – 13. december 1978, Kri­tika devastácie židovských kultúrnych pamiatok a zamlčovanie úlohy Židov v československých dejinách (č. 28/89) – 5. apríl 1989) a mnohé iné.
[12] Signatár – človek, ktorý podpísal dokument Charty 77. Celkovo sa pod prehlásenie Charty 77 podpísalo 1800 ľudí.