1. ŠTUDENTSKÉ NEPOKOJE V PRAHE (17. NOVEMBER 1989) A NÁSLEDNÝ ŠTRAJK PRAŽSKÝCH DIVADIEL
Brutálny zásah policajnej moci[1] proti študentom v Prahe dňa 17. novembra 1989[2] odštartoval celospoločenský pohyb v Československu. Protestné zhromaždenia sa konali po celej krajine. Verejnosť si začína uvedomovať, že sa stalo čosi, načo sa nedá nereagovať. Na druhý deň – 18. novembra – dostalo Štúdio S správu z divadla Semafor o tom, že všetky pražské divadlá vstupujú do štrajku[3]. K výzvam divadla Semafor sa pripojilo aj Štúdio S a následne v ten večer prestali hrať divadlá.
2 REAKCIA BRATISLAVY NA PRAŽSKÉ NEPOKOJE
2.1. Vznik občianskeho fóra Verejnosť proti násiliu (19. november 1989)
Po spísaní Rezolúcie [4] proti masakre v Prahe zo dňa 17. novembra 1989 sa v Bratislave poobede o 17:00 konala umelecká beseda za účasti 500 ľudí. Bol to okamih zrodu Bratislavského občianskeho fóra, ktoré o deň neskôr dostalo názov Verejnosť proti násiliu [5] (VPN). Tento názov bol po krátkej výmene názorov na schôdzi koordinačného výboru dňa 20. novembra 1989 v Malej scéne schválený.
2.2 Zhromaždenie študentov v aule UK (20. november 1989)
Študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ako aj zástupcovia ďalších fakúlt tejto školy, zišli sa predpoludním na zhromaždení, ktorým reagovali na vnútropolitické udalosti posledných dní v Československu. => Výsledok: 1. Vyjadrenie protestu proti zásahu poriadkových jednotiek na študentských zhromaždeniach v Prahe; 2. Prerušenie štúdia na týždeň na znak solidarity so študentami pražských škôl.
Vysokoškoláci a stredoškoláci z tohto stretnutia zaslali list podpredsedovi vlády ČSSR => Požiadavky: 1. Vyšetriť zásah poriadkových síl proti demonštrácii študentov v Prahe; 2. Pravdivo a včasne informovať verejnosť.
3. PROCES S JÁNOM ČARNOGURSKÝM
Ján Čarnogurský |
V dňoch 22. novembra – 23. novembra 1989 sa na Mestskom súde v Bratislave konalo verejné hlavné pojednávanie v trestnej veci Jána Čarnogurského. Prokurátor ho vinil z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky a z vykonávania podvratnej činnosti proti jej spoločenskému a štátnemu zriadeniu (§ 98 ods.1 trestného zákona). Senát mestského súdu Jána Čarnogurského spod obžaloby oslobodil [6] , nakoľko v priebehu pojednávania sa zistilo, že skutok, pre ktorý bola naňho podaná žaloba sa síce stal, ale súd ho nekvalifikoval ako trestný čin.
Alexander Dubček |
Na tomto zhromaždení po prvý raz od roku 1986 prehovoril na verejnosti Alexander Dubček. V improvizovanom vystúpení vyzval prítomných, aby zachovali rozvahu a nedali sa emóciami strhnúť k neuváženým činom
3.1. Študentská demonštrácia na Námestí SNP[7] (22. november 1989)
Na demonštrácii, ktorú viedol Milan Kňažko, okrem petícií umelcov[8], ochrancov prírody a robotníkov, odzneli aj petície a vyhlásenia študentov, v ktorých upozorňovali na to, aby sa ich iniciatíva nezužovala iba na problémy študujúcej mládeže. Spoločným menovateľom všetkých petícií boli: 1. Požiadavka dôkladného prešetrenia okolností a zásahu poriadkových síl Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) proti pokojnej demonštrácii v Prahe dňa 17. novembra[9]; 2. Požiadavka riešenia základných spoločenských a politických problémov v Československu; 3. Požiadavka na otvorený dialóg medzi vládou a študentmi. Na demonštrácii odzneli aj jednoznačné výzvy na odstúpenie vedenia strany a štátu.
3.2. Nedeľná manifestácia na Námestí SNP[10] (26. november 1989)
Príčinou ďalšej manifestácie bolo neplnenie požiadaviek občanov, ktoré v petíciách a stanoviskách predkladali na zhromaždeniach, prostredníctvom tlače, či písomne na stranícke a štátne orgány. Manifestáciu viedol Milan Kňažko, ktorý opäť zdôraznil požiadavky Verejnosti proti násiliu – osobitne zrušiť článok 4. Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe strany [11] a vytvoriť platformu na slobodné a demokratické voľby. Na ich podporu vyzval na dvojhodinový manifestačný štrajk [12] v pondelok, 27. novembra.
3.3. V. míting na Námestí SNP (26. november 1989)
Na piatom mítingu už bolo všetko jasné. Scenár stretnutia, tak ako aj po iné dni organizovalo samotné zhromaždenie ľudí, ktoré sa zasadzovalo skandovanými heslami najmä za slobodu, otvorenie hraníc a za myšlienku zrušenia mocenského monopolu strany. Medzi mnohými účastníkmi piateho mítingu okrem iných prehovorili Milan Lasica, Ján Čarnogurský a mnohí ďalší. Ivan Hoffman na mítingu zaspieval pieseň, ktorej refrén sa stal refrénom nežnej revolúcie [13] .
[1] „Spievali sme hymnu a kričali heslá proti obmedzovaniu osobnej slobody. Ukazovali sme svoje holé ruky a sedeli na zemi. Polícia nás vyzývala, aby sme sa rozišli, ale v podstate nebolo kam. Boli sme uzavretí... išlo do tuhého. Šli po nás. Davová psychóza. Kam teraz? Všetko uzatvorené. A išli proti nám, ktorí sme boli s holými rukami... Dostala som strach zo smrti. Z jednej strany rezali obušky do davu...“
[2] Pokojná demonštrácia na Národní tříde, ktorá bola brutálnym policajným zákrokom potlačená, vyplynula z povoleného zhromaždenia na Albertove pri príležitosti výrčia brutálnej masakry pražských študentov spred 50. rokov, kedy 17. novembra 1939 fašisti zavraždili študenta Jana Opletala.
[3] Po brutálnych udalostiach v Prahe sa pražskí herci zišli o 14:00 v Realistickom divadle, aby zaujali stanovisko k týmto udalostiam. => Výsledok: 1. Minimálne týždenné prerušenie divadelných predstavení v Prahe.
[4] „Drahí spoluobčania! Dňa 17. novembra roku 1939 zabili fašisti v Prahe študenta Jana Opletala. V Prahe 17. novembra 1989 opäť tiekla krv – na medzinárodný deň študenstva. Proti pokojnej, povolenej manifestácii brutálne zasiahli príslušníci československej bezpečnosti a armády. Rozhorčene protestujeme proti takejto zvrátenej demonštrácii sily. Protestujeme proti pokryteckej hre na demokratizáciu a žiadame okamžité vyšetrenie a potrestanie vinníkov. Žiadame očistu verejného života od stalinských živlov a ich metód. Vyzývame všetky umelecké svety a kultúrne inštitúcie, aby si osvojili toto prevolanie.“ (Rezolúcia proti masakre v Prahe zo dňa 17. novembra 1989).
[5] Občianske fórum Verejnosť proti násiliu vzniklo ako reakcia na násilné zákroky proti pokojnej študentskej manifestácii v Prahe. Cieľ: 1. Prispieť k ukončeniu násilností a spoločenským zmenám. (Ján Budaj definoval ciele na piatom mítingovom zhromaždení dňa 26. novembra 1989.) Požiadavky: 1. Zrušenie Ústavného článku o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa v spoločnosti; 2. Usporiadanie a zabezpečenie slobodných volieb v čo najkratšom čase.
[6] Na návrh výboru československej verejnosti pre ľudské práva a humanitnú spoluprácu, vlády ČSSR, jednotlivých žiadostí občanov a po konzultácii s generálnymi prokurátormi ČSSR, ČSR a SSR, prezident Gustáv Husák svojím rozhodnutím 25. novembra 1989 trestné stíhanie proti Jánovi Čarnogurskému zastavil.
[7] Stretnutie bolo pomenované Milanom Kňažkom ako tzv. „Verejnosť proti násiliu!“. Ďalšia manifestácia zo dňa 23. novembra 1989 niesla meno „Chceme vstup do televízie a tlače!“.
[8] Stanovisko slovenských divadelníkov predniesla Magda Vašáryová: „Nech naše myšlienky majú dosť voľného priestoru, aby sme mohli žiť život v pravde!“
[9] Mala sa vytvoriť nezávislá vyšetrovacia komisia na prešetrenie pražských udalostí, ktorá mala objektívne a pravdivo informovať o výsledkoch prešetrení a potrestať vinníkov udalostí.
[10] Deň pred nedeľňajšou manifestáciou televízia odvysielala prvý otvorený televízny dialóg. S riaditeľmi závodov a predstaviteľmi marxistickej náuky hovorili Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál a Vladimír Ondruš. V neskorých večerných hodinách prišla správa, že Miloš Jakeš z pozície prvého tajomníka ÚV KSČ odstúpil a na jeho mieste ho nahradil Karel Urbánek. To bolo však zo strany KSČ všetko. (Strana sa totiž pokúšala zachrániť režim aj tým, že často menila funkcionárov za menej známych ľudí.) => Dôsledky: 1. Vzbura v Prahe aj v Bratislave => 1. Odstup ďalších skompromitovaných funkcionárov.
[11] „ Vedoucí silou ve společnosti i ve státě je předvoj dělnické třídy, Komunistická strana Československa, dobrovolný bojový svazek nejaktivnějších a nejuvědomělejších občanů z řad dělníků, rolníků a inteligence.“
[12] „Predavačky – vaším generálnym štrajkom môže byť úsmev, akým v pondelok obslúžite zákazníkov! Lekári a sestričky – vaším generálnym štrajkom bude to, aby v tento deň odchádzali od vás ľudia spokojnejšie ako inokedy! Dopraváci vo vlakoch, autobusoch a električkách, trolejbusoch – vaším generálnym štrajkom nech je zvonenie, trúbenie, húkanie, symbolické zastavenie, vyvesenie zástaviek! Pekári – vaším štrajkom nech je trikolóra a chlieb voňavejší ako inokedy! Príslušníci Verejnej bezpečnosti – vaším generálnym štrajkom nech sú schované obušky! Novinári a filmári – vaším generálnym štrajkom nech je hovoriť pravdu! “ – z prejavu Milana Kňažka zo dňa 26. novembra 1989.
[13] „Naša revolúcia nie je revolúciou násilia, je to revolúcia, porozumenia, zmierenia, lásky a dôvery.“ – Ján Budaj.
