PRVÁ KNIHA NARIADENÍ ŠTEFANA I.
VI. O kráľovskom povolení disponovať s vlastnými vecami
Nariaďujeme našou kráľovskou mocou, nech každý má možnosť svoje deliť, udeľovať manželke, synom a dcéram, alebo rodičom, alebo cirkvi a po smrti toho nech sa nikto neodváži rušiť to.
VII. O držbe kráľovských majetkov a statkov
Tiež chceme, aby k našej kráľovskej hodnosti prináležal majetok, sluhovia, vojaci a čokoľvek iné tak, ako sme dali možnosť ostatným vládnuť svojimi vecami. To má ostať neporušené a nik nesmie z toho nič ukradnúť alebo ukryť, ani nikto nech sa neopováži v týchto spomínaných získať si priazeň.
XIV. O vraždách
Ak niekto podráždený hnevom alebo nesený pýchou spácha dobrovoľnú vraždu, nech vie, že podľa uznesenia našej rady platí sto a desať zlatých, z ktorých päťdesiat pripadne kráľovskej pokladnici, druhých päťdesiat nech sa dá rodičom a desať totiž má sa dať rozhodcom a prostredníkom. Sám vrah podľa kanonického nariadenia nech sa postí.
– Ak niekto však náhodou zabije kohokoľvek, platí dvanásť zlatých, a ako nariaďuje kanonické právo, nech sa postí.
– Ak niečí sluha zabije sluhu druhého (pána), nech sa dá za sluha za sluhu alebo sa vykúpi, čo sa povedalo, a koná pokánie.
- Ak však slobodný zabije sluhu iného, nech dá sluhu, alebo nech sa dohodne o odmene a podľa kanonického práva nech sa postí.
XVIII. O pripustkoch na slobodu
Ak niekto, vedený milosrdenstvom, vlastných sluhov a slúžky oslávi slobodou so svedectvom, nariaďujeme, že po jeho smrti nech sa ich nikto, dotknutý nenávisťou, neodváži znovu voviesť do služobného stavu. Ak však slobodu sľúbil a smrť mu zabránila, že to nepotvrdil, má manželka onoho alebo vdova slobodu potvrdiť a spraviť posmrtnú hostinu (kar) za vykúpenie duše svojho manžela, akokoľvek chce.
XXXIII. O strigách[1]
Ak bola nájdená nejaká striga, podľa súdneho zákona má sa doviesť ku kostolu a oddať kňazovi na postenie a ponaučenie vo viere. Po pôste nech sa vráti domov. Ak sa nájde v tejže vine ešte raz, nech sa podobne podrobí pôstu. Po pôste však vypáli sa jej na prsia a na čelo a tiež medzi lopatkami kostolným kľúčom kríž a nech sa vráti domov. Ak však po tretie, nech sa odovzdá sudcom.
[1] t. j. o čarodejniciach.
