1. CHARAKTERISTIKA VLÁDY FERDINANDA I. (1526 - 1564)
Bol to absolutistický panovník[1], ktorý vládol centralisticky. Jeho vláda sa sústreďuje do najvyšších úradov. Opieral sa o rakúsku šľachtu a katolícku cirkev. Jeho cieľom bolo upevniť feudalizmus. V Čechách boli obmedzené právomoci Českého stavovského snemu a zrušili sa krajské snemy. Úradným jazykom sa stáva nemčina => prenasledovanie stúpencov reformácie => vznikla meštiacko-šľachtická opozícia => šľachta bola čím ďalej tým viac nespokojná lebo do najvyšších úradov boli dosadení cudzinci.
1.1. Prvé habsburské povstanie v Čechách (1546 - 1547)
Toto povstanie súviselo zo Šmaltajskou vojnou[2], vojnou medzi katolíkmi a protestantmi v Nemecku, kde vládol jeho brat. Preto mu chcel ísť Ferdinand I. na pomoc, ale české stavy ho nepustili => povstanie. Vojna v Nemecku sa skončila habsburským prímerím a povstanie bolo potlačené. Najviac trpeli hlavne mestá. Po Ferdinandovi I. na trón nastupuje Maximilián, ktorý znova formuje opozíciu s požiadavkou náboženskej slobody.
2. CHARAKTERISTIKA VLÁDY RUDOLFA II. (1576 - 1611)
Nastupuje na trón po Maximiliánovi. Robí protireformačnú politiku[3].Znova obnovil meštiansko-šľachtickú opozíciu a využíva dynastické rozpory v rode Habsburgovcov medzi ním a Matejom. Opozícia v roku 1609 dosiahla vydanie Rudolfovho majestátu. Je to zákon o náboženskej slobode a zároveň najdemokratickejší zákon čo v tom čase vyšiel. Rozpory sa skončili víťazstvom Mateja, ktorý ho z trónu odstránil a keďže Rudolf nemal mužských potomkov Matej určil za svojho nástupcu Ferdinanda Štajerského, ktorý bol stúpencom protireformácie a podporoval Jezuitov.
V Uhorsku k povstaniu vôbec neprišlo pretože tu mal panovník absolútne iné starosti lebo bojoval s Turkami.
[1] Vládol bez toho, aby ho neobmedzoval zákonodárny orgán.
[2] Vojna začal vojvodca Maurice Albert zo Saska tým, že zabral majetky vojvodcu Johana Frederika, jedeného z vodcov Šmaltajskej ligy. Vojvoda Ján Frederik, napadol Česko a kráľ Ferdinand I. sa musel brániť. V bitke sa spoliehal najmä na podporu českých protestantov. Keď sa však objavili cisárske vojská vojvoda musel ustúpiť. V bitke pri meste Mühlberg v roku 1547 boli vojská Šmaltajskej ligy porazené a Ján Frederik padol zranený do zajatia. Ostali už len Brémy a mestá okolo Magdeburgu. Brémy od februára do mája úspešne odolávali niekoľkým pokusov vojsk (sympatizujúcich s cisárom) pod vedením Anton Oldenburga a vojvodu Ericha Braunschweig-Calenberga. Mesto sa podarilo obsadiť začiatkom mája 1547. Dohoda, ktorou bola zaručená sloboda mestského vyznania bola podpísaná v Magdeburgu v roku 1551.
[3] Centrom protireformácie sa stáva Praha.
