1. ZAKTIVIZOVANIE NÁRODNO-OSLOBODZOVACIEHO HNUTIA ČECHOV A SLOVÁKOV
V roku 1916 umrel uhorský panovník František Jozef II. a nahradil Karol I. Uhorsko je na pokraji zrútenia a práve teraz nastupuje nový minister zahraničia – Černík, - ktorý odporučil Karolovi začať tajne rokovať s Francúzskom o otázke uzavretia separátneho mieru[1], no rokovania boli neúspešné => Príčiny: 1. Postoj Talianska[2]. V roku 1917 nastala zmena v politike českých strán => radikalizácia[3]. V máji toho roku panovník po dlhom čase zvolal ríšsky snem, kde Slováci spolu s Čechmi žiadali federáciu a vytvorenie českého štátu v Uhorsku za účasti Slovenska.
2. VEĽKÁ OKTÓBROVÁ SOCIALISTICKÁ REVOLÚCIA (VOSR) V ROKU 1917
Po jej skončení sa k moci dostali boľševici. Aby si udržali post vydali prvé tri dekréty: 1. Dekrét o mieri[4]; 2. Dekrét o pôde; 3. Deklarácia práv národov[5]. Následne na to s Nemcami uzavreli Brezlitovský mier, ktorý však bol nevýhodný pre Rusov, lebo mali územia zabraté Nemcami. Nevýhody Brezlitovského mieru pre Čechov a Slovákov: 1. Vojenské sily presunuté na západný front značne posilnili nádeje Nemecka[6]; 2. V Rusku bolo početné československé vojsko, ktoré malo za úlohu bojovať proti Rakúsko-Uhorsku[7].
[1] Prostredníkom mal byť Sixt Burgunský.
[2] Francúzsko nemohlo zaručiť Uhorsku zachovanie územia.
[3] Na Slovensku sa aktivizovali členovia hnutia v mestách Martin (Martin Matúš Dula), Ružomberok (Andrej Hlinka, Vavro Šrobár) , Bratislava (Emanuel Lehotský) a v zahraničí – Budapešť (Ferdiš Juriga, Emil Stodola) a Viedeň (Ivan Dérer, Milan Miloslav Hodža, Kornel Stodola). Najdôležitejšie centrum bolo vo Viedni lebo cez ňu sme mali styk s Českom.
[4] Uzavretie demokratického mieru bez kontribúcii (bez platenia vojnových náhrad) a anexii (bez zabratia území).
[5] Každý národ má právo na samostatnosť.
[6] Rakúsko-Uhorsko by sa nerozpadlo a nevzniklo by Československá republika.
[7] Odsun légii do Francúzska.
