Vysoká kvalita razieb kremnickej mincovne (15. – 16. storočie)

Rozkvet feudálneho štátu  možno odhadnúť aj podľa kvalitných mincí s patričným obsahom striebra a zlata. Za to forma mince súvisela s kvalitnou prípravou a prácou minciarov, akými kremnickí minciari v stredoeurópskom meradle aj boli. Vyplýva to zo správy (pred rokom 1563) fuggerovského faktora Jána Dernchwama. Thurzovci a Fuggerovci spravovali kremnickú komoru v rokoch 1496 – 1523.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Za časov kráľa Vladislava (1490 – 1516), keď kremnickú komoru mali páni Thurzovci a Fuggerovci, malo ísť asi na jednu uhorskú hrivnu (asi 0,25 kg) 416 uhorských denárov a bolo dovolené až o 4 denáre viac alebo menej, takže prešlo i 417, 418 i 419. Ale na jednu hrivnu nemalo ísť viac ako 420 denárov. Preto sa na mince pripravený kov najprv rátal za 416 denárov a v mincovnej knihe sa to muselo zaznačiť. A ostatné denáre, nakoľko sa to ich týkalo, museli byť zvlášť vyhádzané, aby sa videlo, ako mincovníci razili všade razili a najmä, či niečo neodniesli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Páni Thurzovci a Fuggerovci tiež svedomite a vážne venovali poozornosť minciam, aby sa denáre razili rovnako ako ťažké a aby sa neobchádzal poriadok, aby sa s denármi nezaobchádzalo napochytre a tiež aby min­covníci robili dobré a okrúhle mince. Mincovníci mali povyberať krivé, hrboľaté plátky a z tých nemali raziť. Strihač kovu mal mať teda istú ruku a nemal sa spoliehať na učňov, ani na ohýbačov kovu.

Aby mincovníci razili denáre jednakej váhy a aby to mohli spraviť, museli pred i za časov pánov Thur­zovcov pretiahnuť pásy cez železné valce, ako robievajú zlatníci alebo drotiari. A tento prístroj dali teraz Krem­ničania preč. Stalo sa to za čias Bernarda Beheima, ktorý bol tiež mincovníkom.

SkryťVypnúť reklamu

Výroba mincí valcovaním 

Keď za časov kráľa Ľudovíta (1516 – 1526) razili štvorlotové mince (25% striebra) a do Kremnice a do Budína prijali minciarov z nemeckých krajín, nemeckí minciari razili od oka podľa zvyku ich doby a robili ne­rovnaké denáre. Kremnické denáre (kedysi) boli všetky ako jeden, pretože pásy najprv boli preťahované cez že­lezné valce a starí sa držali poriadku pánov Thurzovcov a Fuggerovcov.

Keďže nemeckí mincovníci nemohli ra­ziť také čisté mince, prezývali prístroj na preťahovanie „lotrov­skou lavicou“. Keď sa zasa z Budína vrátili kremnickí mincovníci, hodili preťahovací stroj pri Ostrihome do Dunaja. Odvtedy robili nerovnaké peniaze, pretože chceli raziť peniaze podľa oka ako nemeckí mincovníci.

SkryťVypnúť reklamu

V Nemecku mali veľkú mincu a ich malé mince pre pospolitého človeka na denné výlohy boli zhotove­né nesvedomite ako to vidieť na viedenských pfenigoch.

Lotrovská lavica

Ale v Uhorsku mali všade dobré strieborné mince, lebo ich razili ako sa vyššie uvádza, svedomite pre chudobných i bohatých, pre kupcov i pospolitý ľud.

Uhorsko sa skladalo z viacerých kráľovstiev a všade platili iba uhorské mince. Pretože minca bola jed­nej váhy, nikto proti nej nerebeloval. Všade ju prijímali s ochotou. Teraz (okolo roku 1560) každý žiada, aby sa uhorské mince dali preč a zamenili sa dukátmi o 150 denároch, lebo sa všetky peniaze z krajiny stratia, čo môžu zniesť iba tí, čo sú banskými ťažiarmi alebo majú peniaze, ale krajina to nepotrebuje.

SkryťVypnúť reklamu

Toto je príčinou, že obchodníkom a kramárom napokon dva denáre dávajú za to, čo stálo jeden denár.

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

94 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
INESS

INESS

110 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,100 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu