Vysoká kvalita razieb kremnickej mincovne (15. – 16. storočie)

Rozkvet feudálneho štátu  možno odhadnúť aj podľa kvalitných mincí s patričným obsahom striebra a zlata. Za to forma mince súvisela s kvalitnou prípravou a prácou minciarov, akými kremnickí minciari v stredoeurópskom meradle aj boli. Vyplýva to zo správy (pred rokom 1563) fuggerovského faktora Jána Dernchwama. Thurzovci a Fuggerovci spravovali kremnickú komoru v rokoch 1496 – 1523.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Za časov kráľa Vladislava (1490 – 1516), keď kremnickú komoru mali páni Thurzovci a Fuggerovci, malo ísť asi na jednu uhorskú hrivnu (asi 0,25 kg) 416 uhorských denárov a bolo dovolené až o 4 denáre viac alebo menej, takže prešlo i 417, 418 i 419. Ale na jednu hrivnu nemalo ísť viac ako 420 denárov. Preto sa na mince pripravený kov najprv rátal za 416 denárov a v mincovnej knihe sa to muselo zaznačiť. A ostatné denáre, nakoľko sa to ich týkalo, museli byť zvlášť vyhádzané, aby sa videlo, ako mincovníci razili všade razili a najmä, či niečo neodniesli.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Páni Thurzovci a Fuggerovci tiež svedomite a vážne venovali poozornosť minciam, aby sa denáre razili rovnako ako ťažké a aby sa neobchádzal poriadok, aby sa s denármi nezaobchádzalo napochytre a tiež aby min­covníci robili dobré a okrúhle mince. Mincovníci mali povyberať krivé, hrboľaté plátky a z tých nemali raziť. Strihač kovu mal mať teda istú ruku a nemal sa spoliehať na učňov, ani na ohýbačov kovu.

Aby mincovníci razili denáre jednakej váhy a aby to mohli spraviť, museli pred i za časov pánov Thur­zovcov pretiahnuť pásy cez železné valce, ako robievajú zlatníci alebo drotiari. A tento prístroj dali teraz Krem­ničania preč. Stalo sa to za čias Bernarda Beheima, ktorý bol tiež mincovníkom.

SkryťVypnúť reklamu

Výroba mincí valcovaním 

Keď za časov kráľa Ľudovíta (1516 – 1526) razili štvorlotové mince (25% striebra) a do Kremnice a do Budína prijali minciarov z nemeckých krajín, nemeckí minciari razili od oka podľa zvyku ich doby a robili ne­rovnaké denáre. Kremnické denáre (kedysi) boli všetky ako jeden, pretože pásy najprv boli preťahované cez že­lezné valce a starí sa držali poriadku pánov Thurzovcov a Fuggerovcov.

Keďže nemeckí mincovníci nemohli ra­ziť také čisté mince, prezývali prístroj na preťahovanie „lotrov­skou lavicou“. Keď sa zasa z Budína vrátili kremnickí mincovníci, hodili preťahovací stroj pri Ostrihome do Dunaja. Odvtedy robili nerovnaké peniaze, pretože chceli raziť peniaze podľa oka ako nemeckí mincovníci.

SkryťVypnúť reklamu

V Nemecku mali veľkú mincu a ich malé mince pre pospolitého človeka na denné výlohy boli zhotove­né nesvedomite ako to vidieť na viedenských pfenigoch.

Lotrovská lavica

Ale v Uhorsku mali všade dobré strieborné mince, lebo ich razili ako sa vyššie uvádza, svedomite pre chudobných i bohatých, pre kupcov i pospolitý ľud.

Uhorsko sa skladalo z viacerých kráľovstiev a všade platili iba uhorské mince. Pretože minca bola jed­nej váhy, nikto proti nej nerebeloval. Všade ju prijímali s ochotou. Teraz (okolo roku 1560) každý žiada, aby sa uhorské mince dali preč a zamenili sa dukátmi o 150 denároch, lebo sa všetky peniaze z krajiny stratia, čo môžu zniesť iba tí, čo sú banskými ťažiarmi alebo majú peniaze, ale krajina to nepotrebuje.

SkryťVypnúť reklamu

Toto je príčinou, že obchodníkom a kramárom napokon dva denáre dávajú za to, čo stálo jeden denár.

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
INESS

INESS

107 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu